presmerovať sa na rehabilitáciu. V tejto oblasti medicíny pracuje plných 21 rokov, posledných osem ako neštátny lekár. Od roku 1990 je predsedom Územného spolku Slovenského červeného kríža (SČK) vo Vranove nad Topľou, je členom výkonnej rady SČK a už štvrté volebné obdobie aj poslancom mestského zastupiteľstva. V poslaneckom zbore je často diskutujúcim členom lekárskej enklávy medzi vranovskými poslancami.

"Snažím sa tak, aby som v zmysle zákona o obecnom zriadení čosi pre mesto dokázal a hlavne pre oblasť Vranov-sever, za ktorú som poslancom," vyjadril svoje poslanecké krédo F. Mrážik.

Snaží sa aj v dobrovoľnej činnosti pre SČK. "Vcelku sa nám darí," hovorí. A pripomína najmä dobre rozvinuté darcovstvo krvi, keď každoročne ich okresná organizácia eviduje viac ako tritisíc donorov. Samozrejme, tento úspech si nepripisuje na vlastné konto, pretože je to zásluha všetkých, ktorí sa tejto činnosti nezištne a so zápalom pre vec venujú. Najviac ho potešilo, keď v minulom roku mohol odovzdať ocenenie Zuzane Kmecovej z Čaklova za záchranu dvoch detí z horiaceho domu v Rakúsku: "Je príjemné, keď sa zachráni život. O to príjemnejšie je, keď sa zachráni život deťom v cudzej krajine členkou Slovenského červeného kríža. A že je to z nášho regiónu, tak to ma hreje pri srdci ešte viac. Takže som jej veľmi rád a s poďakovaním odovzdal ocenenie."

F. Mrážik je spokojný aj s prácou vývarovne v Dome humanity, kde denne pripravia okolo 150 obedov. Varia v nej aj pre 25 až 30 dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov mesta. Obedy im vlastným autom rozvážajú domov aj v sobotu a nedeľu. Nachádza to spätnú odozvu v príspevkoch mesta pre okresnú organizáciu SČK. Pripravujú v nej obedy aj na objednávku malých firiem v okolí. "Objekt, v ktorom sídli Územný spolok Slovenského červeného kríža, patrí mestu. Prvé mestské zastupiteľstvo po nežnej revolúcii rozhodlo, že nám dalo Dom humanity do prenájmu na 25 rokov za jednu korunu. To nás viedlo k tomu, že aj my sme povinní vykonávať humanitnú činnosť a napĺňať poslanie Červeného kríža skutkami," zdôraznil F. Mrážik.

Čo je to zdravie, to dobre vie aj on sám. Nielen preto, že je lekár. Osobne zakúsil, čo to znamená byť "na vlásku". V roku 1977 prekonal náhlu cievnu mozgovú príhodu a ochrnul. Nikomu nechce dopriať ten pocit. Našťastie sa z toho dostal a teraz by nikto ani nepovedal, že ho čosi podobné postihlo. Pomohla mu rehabilitácia, ktorú spojil s príjemným - veľmi rád chodí každý rok k moru. "Slaná voda je predsa len hustejšia ako sladká, takže je tam odpor pri plávaní väčší. K moru chodím nielen kvôli vode, ale aj kvôli slnku, prímorskej vlhkosti a všetkému, čo pri mori je," vyznal sa F. Mrážik. Najčastejšie cieľom jeho letných dovolenkovo-rehabilitačných pobytov je Stredozemné more a Grécko, ale okúsil aj Mallorcu, Juhosláviu a Čierne more v Bulharsku.

Zdravotné problémy uňho nastali aj napriek tomu, že v mladosti bol aktívnym športovcom. Hrával futbal v prvej dorasteneckej lige za vtedajšiu Lokomotívu Vranov a ako 19-ročný vysokoškolák ešte rok ju hral aj za Inter Bratislava. Potom si už vysokoškolské štúdium žiadalo svoje: "Z aktívneho športu sa neskôr stal rekreačný a teraz pasívny pred televízorom. Som už predsa len starší človek. Ani do telocvične už nechodím, lebo po spomínaných problémoch sa trochu aj chránim." Relax a pohyb nachádza v záhradke pri dome, "kde sa trošku pohrám s hriadkami". Pohrá sa aj s vnúčatami, s ktorými veľmi rád chodí každý rok k moru.

Najexkluzívnejší zážitok má však F. Mrážik z Číny, kam sa dostal s delegáciou SČK. Zaujímavý bol mimopracovný program, počas ktorého navštívili zakázané mesto, námestie Mao-ce-tunga či Čínsky múr: "Čínsky múr je snáď stavba tisícročia. Lepšie je raz vidieť, ako o tom stokrát počuť. Má cez päťtisíc kilometrov a vlastnonožne som kúsok po ňom prešiel. Je to prekrásna stavba. Dokonca som si z neho doniesol aj malý kameň. Teraz v televízii to kritizujú, že ho turisti rozoberajú." Nuž, keď Čínsky múr vydržal stovky rokov a nápor nájazdníckych hord, dúfajme, že vydrží aj hlad turistov po suveníroch.