v Bardejove Anna Holtmanová. Do politiky ju napokon dohnalo to, že s mnohými vecami nebola spokojná. "Svoju nespokojnosť s tým, že nie sú odpratané smeti alebo že sú porozbíjané chodníky som sa rozhodla riešiť. V tom čase som poznala tajomníčku KDH pani Baňasovú, otvorila som sa pred ňou a ona mi povedala - poď medzi nás."

Na provokačnú otázku, či sa jej teda darí odpratávať smeti a opravovať chodníky, podotkla, že je to ťažké. "Už mám na veci trošku iný, triezvejší pohľad, vidím všetko v kontexte. Robiť komunálnu politiku nie je ľahké. Mnohí občania poslancov totiž vnímajú len ako účastníkov rokovania zastupiteľstva, teda že zasadáme celý deň a tým to pre nás končí. Nevedia, že osobitne sa schádza mestská rada, tiež komisie zastupiteľstva, potom sú to stretnutia klubu KDH a stretnutia s občanmi. Musím však povedať, že som sa z mojej dlhoročnej poslaneckej skúsenosti veľa naučila. Niekedy som nemala predstavu, ako funguje tok peňazí v samospráve, kto za čo je zodpovedný. Napriek tomu, že už dnes všetko toto viem, nemôžem povedať, že by sa veci zjednodušili."

Odporúča teda ženám venovať sa veciam verejným, alebo by radšej mali zostať doma za hrncami? "Myslím si, že ženy veľa pracujú. Ja mám minúty rozpočítané a poznám veľa žien, ktoré sú na tom tak isto. Ale musím povedať, že pozícia ženy na hrncami ma tiež priťahuje, lebo si takto oddýchnem. Stáva sa mi to v sobotu alebo v nedeľu, doslova sa za hrncami vyšantím a potom ma teší spokojnosť rodiny. V ostatné dni túto pozíciu zastáva manžel."

Anna Holtmanová chápe, že keď majú ženy malé deti, do politiky ísť je pre ne ťažké. "Ale aspoň deklaračne by mali vysloviť svoj názor. Stáva sa síce, že ma zastavia na ulici, ale zvyčajne kvôli takým problémom, s akými som začínala ja, teda nevysypané smeti, alebo že nie je odhádzaný sneh, že škôlka by mala mať dlhšie prevádzkové hodiny..."

Priznala, že v bardejovskom zastupiteľstve jej chýbajú ženy. "Vidieť tam zvyčajne len elegantne vyštafírovaných mužov v tmavých oblekoch a kravatách. Ja mám to šťastie, že ma podporuje manžel, ako aj deti, ktoré už sú dospelé."

Anna Holtmanová je muzejníčka. Keď boli deti malé, pracovala ako sprievodkyňa, čiže aj v soboty a nedele. Vtedy sa jej manžel naučil variť. Zvládne tiež všetky domáce práce. "Ale neperie, nežehlí a nepečie... Je však stále pripravený poslúžiť každému v rodine, kto to potrebuje. Napríklad počká deti pri autobuse a zapáli im k večeri sviečku. Ja som na mestskom úrade neraz do pol jedenástej, pribudla mi totiž práca v mestských novinách. Cením si manželovu ochotu, príde po mňa a ponúkne mi čaj alebo teplú polievku."

Ako relaxuje? Hovorí, že zvyčajne pri televízii, sleduje diskusné relácie, ktoré stačí počúvať popri zašívaní a štopkaní všetkého, čo treba. Výborným oddychom je pre ňu pobyt vo Vysokých Tatrách. Tvrdí, že využíva k tomu každú príležitosť, konečne, veď pochádza z Tatier. K lyžovaniu sa však dnes už veľmi nehlási, ešte tak bežky, hoci jej rodičia hovorievali, že skôr než sa naučila chodiť, vedela lyžovať.

Keďže A. Holtmanová je predsedníčkou komisie kultúry pri mestskom zastupiteľstve, boli sme zvedaví na jej vzťah ku kultúre a k plesovej sezóne... "Nuž, s plesovou sezónou je to jednoduché, nerada tancujem a čo sa týka kultúrnych akcií, som postihnutá pracovitosťou, neviem ich vnímať oddychovo, ale sledujem, čo mohlo byť lepšie, čo sa zabudlo a tak podobne."

Je členkou KDH, aký je teda jej vzťah k cirkvi a Bohu? "Som z konzervatívnej rodiny, kostol je však pre mňa aj miestom, kde čerpám energiu. Nedeľu bez svätej omše si neviem predstaviť, rovnako ani deti. Moja svokra mi raz povedala, dievča moje, ty si som bola KDH, keď ešte KDH nebolo."