manželom Milanom a spoločne sa rozhodli usadiť v jeho rodnom kraji. Netají, že jej doteraz chýba rodina a priatelia. Ťažko si zvykala v regióne s inou mentalitou. Keďže je v duši optimistka a v rodine manžela našla zázemie, časom získala aj nový okruh priateľov.

S manželom rada rybárči, zbiera bylinky, ale láka ju aj práca s pôdou. Často experimentovala, keď sa snažila overiť teóriu zo študentských čias pri pestovateľských pokusoch v záhrade. Je totiž profesionálne fytotechničkou. Inak je Bibiána Džubáková učiteľkou prírodopisu, pestovateľských prác a výtvarnej výchovy.

Svet farieb a výtvarné videnie reality ju sprevádzajú od malička a stali sa jej celoživotnou vášňou. Ako sa nám zdôverila, pôvodne chcela študovať výtvarné umenie. Dokonca sa aj prihlásila na Vysokú školu umeleckého priemyslu v Prahe, ale keď ju neprijali, išla inou cestou. Maľovanie sa však stalo jej celoživotnou vášňou, alebo ako ona vraví, koňom. Zaujímalo nás, akú techniku najčastejšie používa. "Olejomaľbu. Príjemne mi voňajú farby. Tvorím však aj kombinovanou technikou, napríklad koláže s látkou. Skúšala som aj grafiku. Očarúva ma viac techník. Dokonca aj práca s hlinou, i keď na to nemám podmienky."

Jej maliarsku zručnosť už mala možnosť verejnosť spoznať na viacerých regionálnych aj miestnych výstavách. Aj teraz pripravuje kolekciu troch obrazov s použitím kombinovanej techniky na tohtoročnú súťaž a výstavu Paleta 2004."Nemám rada stereotyp a preto stále skúšam niečo nové v technike alebo použitých materiáloch, ale maliarsky ostávam v rovine surrealizmu. Je mi blízky."

Keď sme vyzvedali, koho z akademikov obdivuje, alebo ktorý z maliarov bol pre ňu akýmsi vzorom, bez zaváhania z nej vyhŕklo meno Albína Brunovského. "To sú teda veci, čo vytvoril. Pod jeho vplyvom som uvažovala už aj o ilustráciách. Niekedy som snívala o tom, že vytvorím animovaný film, ale zatiaľ ostalo len pri úvahách."

Kde tvorí? Panelákový byt iste nie je vhodným miestom. Vraj aj v tomto mala šťastie. S manželom odkúpili pivničné priestory v bytovke a upravili ich na ateliér, kde nikomu vôňa terpentínu a farieb neprekáža. Je to miesto, kde sa nikdy necíti sama, keď v tvorivom zápale inšpirácie zhmotňuje do obrazov svoje zážitky. "Dokážem tam byť celé hodiny a ani nevnímam čas. Zároveň relaxujem."

Nedalo nám, aby sme sa nepýtali, ako rodina prijíma jej neprítomnosť doma. Vraj vedia, kde je. Len o poschodie nižšie. Už si zvykli a nevadí im to. Manžel ju v tvorbe podporuje, niekedy pomáha pri napínaní plátna do rámu. Jej blízki chápu, že v svojom kráľovstve sa cíti najlepšie, keď je sama uprostred štetcov a farieb. No ešte predtým, ako sa tam utiahne, musí stihnúť navariť a zabezpečiť chlapom istý štandard pohodlia.

Akú veľkú kolekciu obrazov už namaľovala? "No... To ste ma zaskočili. Neviem to presne, lebo väčšinou z nich som obdarovala svojich blízkych. Bude ich určite do stovky, možno aj viac. Nepočítala som ich. S niektorými sa nemôžem rozlúčiť, ale rada nimi obdarúvam ľudí. Najmä keď viem, že im urobím radosť."

Má už takmer dospelých synov. Starší Marek má 25 rokov a začal podnikať, mladší 21-ročný Erik ešte študuje na Vysokej škole dopravnej v Žiline. Vyzvedali sme, či niektorý z nich nezdedil jej vášeň. "Žiaľ nie. Možno sa to prejaví v ďalšej generácii." Sú to chlapci na ženenie a tak sme sa opýtali, či by sa ešte nechcela stať babičkou. Vraj nie, nech ešte počkajú, bola jej reakcia. Ale priznala sa nám, že potajomky sa už obzerá za malými deťmi...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári