percent voličov. Zasadnutia mestského parlamentu sú verejné. Napriek tomu na ne ľudia chodia len sporadicky, spravidla vtedy, keď sa ich niečo konkrétne týka. Má to svoju logiku, niet času podrobne sledovať dianie v meste. Existujú však aj výnimky. Pani Mária Ondovčínová má lepšiu účasť na zasadnutiach mestského zastupiteľstva než mnohí poslanci. Svoje právo využíva vskutku dôsledne. "Nerobím to pre seba," hovorí pani Ondovčínová o tom, že vybavuje viaceré záležitosti ako domová dôverníčka v obytnom dome na Šafárikovej ulici. Táto funkcia jej už takpovediac prischla, keďže vie vybaviť na radnici veľa vecí. Politika a dianie v meste ju zaujíma. Pripúšťa, že takých veľa nie je. "Aj v našom obvode sú občania, intelektuáli, ktorí ani nevedia, kto je ich poslancom." Prečo tomu tak je? "Neveria politikom," odpovedá M. Ondovčínová, ktorú sme na rozhovor museli prehovárať.

V Prešove býva Mária Ondovčínová od roku 1956. Má 84 rokov, stále sa aktívne zaujíma o dianie v meste i v spoločnosti. Hoci nie je a ani v minulosti nebola členkou žiadnej strany, pokiaľ môže, nevynechá žiadny politický míting.

V roku 1997 vyštudovala Univerzitu tretieho veku, nultý ročník medicínskeho odboru. Na prešovskej chirurgii pracovala ako zdravotná sestra 36 rokov. Do šarišskej metropoly sa dostala po pôsobení v Tatrách, Bratislave a Humennom. Pôvodom je z Vranova, štvorročnú zdravotnú školu vyštudovala v Turčianskom svätom Martine, v rokoch 1938 - 42. Hoci sa dnes intenzívne zaujíma o politiku, s manželom boli apolitickí. "Nikdy sme neboli v strane. Nenadávam však na radových občanov - komunistov, tí zaplatili členské, ale neurobili nič zlé." Ako vraví, do strany ju lákali len raz pod hrozbou straty zamestnania. Zastal sa jej primár Brtka, ktorý povedal, že kým je na oddelení on, ostane aj ona. Viac ju nelanárili.

Pani Ondovčínová mala dve dcéry. Jedna je v Nitre, druhá bola lekárkou v Prahe. "Ráno o 6.30 išla do práce a o 7.00 exitus. Pitva zistila rozsiahly infarkt myokardu prednej steny," spomína na smutnú udalosť, ktorá tiež bola dôvodom, prečo sa pani Mária začala realizovať v občianskom a verejnom živote. Od vzniku samospráv v roku 1990 zažila všetkých prešovských primátorov. Za pôsobenia Viliama Sopka (1990 - 1994) bola aj členkou výboru mestských častí, za čo jej vtedajší primátor zaslal ďakovný list. Boli sme zvedaví, ktorá hlava mesta (Sopko, Kopčák, Benč) jej pripadá najlepšia? Podľa pani Márie je najsympatickejším primátorom ten súčasný - Milan Benč. "Keď aj niečo nevybaví, vždy príjme stránku a slušne sa porozpráva."

Zaujímalo nás aj to, ktorí z verejných činiteľov v meste, či už pracovníkov úradu alebo poslancov (terajších i bývalých), sú podľa jej slov najviac a najmenej sympatický. K tej druhej skupine sa diplomaticky nevyjadrila, iba skonštatovala, že poslanec by mal byť aktívny a nie neotvoriť za štyri roky ústa. Medzi obľúbených zaradila napríklad Stanislava Kahanca, Mariána Eliáša, Andreu Marcinkovú, Vasiľa Janka, Jána Dobroviča, Inge Eristavi-Novákovú, Danu Krištofovú, Dušana Macáka, Máriu Olejníkovú...

Spomínaný "zoznam" tvoria ľudia z rôznych strán politického spektra. Ako sme spomenuli, Mária Ondovčínová poctivo nevynechá žiadne verejné zhromaždenie. "Chodím na mítingy všetkých politických strán a potom si urobím vlastný úsudok," dodáva.