svoju vlajku. Týmto oslavám sa chceme venovať celý rok. Mali sme spoločné uvítanie roka v sále kultúrneho domu a v rámci osláv sa uskutočnil už aj stolnotenisový turnaj," hovorí starosta obce Slavomír Brendza.

Pochvaľuje si spoluprácu s miestnymi podnikateľmi. "Nedávno som sa s nimi stretol a poďakoval som im za spoluprácu v minulom roku, keď mnohí prispeli finančne na školu, cirkev a šport." Živnostníkov majú v obci veľa, ale väčších podnikateľov, ktorí majú firmy, je len okolo desať. "V tejto ťažkej dobe a v tejto hladovej doline si treba vážiť od nich každú pomoc." Za ich pomoci a pomoci občanov bol zrekonštruovaný oltár. Teraz sa pripravuje rekonštrukcia kazateľnice, ktorá je kultúrnou pamiatkou, strechy farského kostola, fasády a oplotenia. "Mnohí pomáhajú pri športe. Hráme štvrtú futbalovú ligu. Vo futbale sme známi, pretože v krajských súťažiach pôsobíme nepretržite už desiaty rok. V Breznici sme opäť oprášili históriu stolného tenisu."

Čo sa týka poslancov obecného zastupiteľstva, povedal, že by mohli byť vzorom svojim kolegom v národnej rade. "Pri prekročení prahu úradu zabúdajú na politickú príslušnosť a sú tam na to, aby riešili problémy občanov. Aj keď mávame rušné zasadnutia, vždy sa pohádame pre dobro veci. Čím viac názorov, tým je väčšia pravdepodobnosť, že bude vybratý najlepší."

Koncom minulého roka dal starosta do každého domu kalendár s novým telefónnym číslom na úrad. "Chcel som, aby mal každý nový kontakt. Aj takto sa chceme priblížiť občanom." Na obecný úrad má podľa jeho slov každý dvere otvorené. "Nemám vyhradené stránkové hodiny. Občanov prijímam aj doma."

Oslavy výročia prvej písomnej zmienky chystajú na august. "Na marcovom zastupiteľstve máme v pláne schváliť rozpočet a v apríli chcem vytvoriť skupinu, ktorá bude pripravovať tieto oslavy." Pracovná skupina bude zložená z poslancov, zo zástupcov školy, farskej rady a občanov, aby podchytili nápady od všetkých skupín.

Na otázku, či má Breznica tendenciu rozrastať sa, S. Brendza povedal: "Už nás bolo aj viac. Zopár ľudí sa prisťahovalo, ale v súčasnosti viac ľudí umrie, ako sa narodí. Úbytok obyvateľstva je aj z toho dôvodu, že v minulosti bola Breznica bitá. Dookola boli strediskové obce a Breznica za bývalého režimu ako proreakčná obec nedostávala peniaze od štátu na nič. Doslova tu bolo zakázané niečo budovať. Na to doplácame dodnes. Predstaviteľom bývalého režimu vadilo, že v Breznici je najviac odberateľov Katolíckych novín. V roku 1968 boli v Breznici veľké nepokoje. Nacvičovalo sa tu divadlo. Z Breznice vyšli kňazi, bol tu živý cirkevný život a to ich najviac štvalo."

Zaujímalo nás, čo môžu brezničania ponúknuť návštevníkom. "Nemáme tu okrem kazateľnice kultúrne pamiatky. Príjemne sa dá posedieť v motoreste, ktorý je dominantou obce a máme krásnu okolitú prírodu s Domašou. U nás je veľa voľných domov. Dá sa povedať, že na každej ulici aspoň päť. Tie by mohli využívať návštevníci a rekreanti. Od priehrady je to len osem kilometrov. Dúfam, že sa vodný stav znormalizuje."

Problém majú, ako v podstate všade na východnom Slovensku, so sťahovaním ľudí za prácou, prevažne do Čiech. "Na účasti v kostole vidno, kedy je turnus."

Starosta sa snaží zaktivizovať mladých ľudí v obci. "V minulosti mali rôzne možnosti, priestory na svoje akcie. Dopadlo to katastrofáne. Doteraz robíme po nich rekonštrukcie. Všetko skončilo a každý nad nimi zlomil palicu. Podal som im pomocnú ruku, ale chcem, aby od nich vyšla iniciatíva a zvolili si nejakých zástupcov, bez toho, aby to miešali s politikou. Keď som bol prvýkrát poslancom, mal som dvadsaťšesť rokov. Momentálne v zastupiteľstve nie je žiadny zástupca mladých. Tí zástupcovia by sa zúčastňovali zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré sú verejné. Vypočuli by si problémy, ktoré sa v obci riešia, a povedali by svoje predstavy. Na základe toho by sme im v marci pri schvaľovaní rozpočtu mohli vytvoriť aj podmienky finančného rázu. Majú možnosť sa realizovať, ale chcem, aby zástupcovia niesli zodpovednosť za tie veci, ktoré im obecný úrad dá do nájmu za symbolickú korunu, zakúpi, alebo získa od sponzorov."

Minulý rok dali na kultúru okolo tridsaťtisíc korún. "Teraz by sme chceli sumu navýšiť minimálne na stotisíc korún. Chcem, aby nejaký kultúrny život v obci bol. Na veľké aktivity peniaze nie sú a v tejto ťažkej dobe treba ľuďom dopriať aj trochu zábavy," povedal S. Brendza.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári