na Slovensku zavládne ekonomický blahobyt a radovému občanovi môže byť ukradnutá "veľká politika". Mnohí si povieme: "Nech by to tak bolo a čím skôr." Zatiaľ sme od toho vzdialení na hony. Ľudia by sa teda mali vehementne zaujímať, čo to tí "tam hore" pre nás na najbližšie obdobie pripravujú. Samozrejme aj tento predpoklad je ďaleko od pravdy. Apatia väčšiny verejnosti je až príslovečná.

Rozhýbať ju sa už viac ako desať rokov snažia najmä mimovládne zoskupenia, ktoré si za hlavný cieľ kladú zapájanie ľudí do vecí verejných. Aj v Prešove. Lenže niekedy zvláštnymi spôsobmi. Pred pár dňami ma - a všetky domácnosti v našom vchode - doma navštívila dvojica aktivistov. Mladík a dievča, ktorých som odhadol tak na stredoškolákov, sa predstavili, že sú z takého a takého občianskeho združenia a robia predvolebný prieskum pred prezidentskými voľbami. Či vraj vieme, že vôbec budú a kedy, či vieme, koľko je prihlásených kandidátov a či pôjdeme voliť.

Všetka česť. Pôsobili kultivovane, v slovnom prejave boli nad vecou. Dokonca by som povedal, že boli nadstranícki, či v tomto prípade skôr nadkandidátski. Až mi ich prišlo ľúto. Bolo tesne pred Valentínom a tak som si v duchu povedal, že by im skôr pristalo ísť na rande a nie otravovať sa s ľuďmi, ktorým politika skôr lezie na nervy. To mi však vydržalo len chvíľu, pretože dvojica aktivistov sa na záver opýtala, či poznám XY prezidentského kandidáta a venovala mi knižôčku o ňom a brožúru s jeho predvolebnými sľubmi.

V tom momente sa moje sympatie s aktivistickou dvojicou rozplynuli. Zrazu som mal z medových rečí skôr príchuť blenu. Nieže by mi bol nimi preferovaný prezidentský kandidát proti srsti. Napokon v mocensko-politickom systéme Slovenska prezident, hoci stojí na čele hierarchie ústavných činiteľov, nijako významnú úlohu nezohráva. Takže pri prezidentských voľbách by som pokojne mohol aj zavrieť oči a zakrúžkovať to meno, na ktoré pero natrafí absolútnou náhodou. Význam prezidenta možno vidieť skôr pri politických hrátkach, podobne ako teraz, keď Rudolf Schuster spojil prezidentské voľby s referendom o predčasných parlamentných voľbách, čím preveľmi zneistil vládnu koalíciu.

Lenže nie o tom by mal byť záujem občana o veci verejné. A ani nie také prebúdzanie jeho občianskeho povedomia, ktoré v tomto prípade bolo spojené s bezprecendentným preferovaním jedného prezidentského kandidáta. Dalo sa to s prižmúrením oka tolerovať v časoch, kedy pred Slovenskom stála otázka: Mečiarov despotizmus alebo demokracia. Našťastie, toto obdobie máme za sebou. Preto podobné praktiky nemenovaného občianskeho združenia doslova znehodnocujú v očiach súdneho občana celý tretí sektor, ktorý sa venuje aktivizácii občanov. Ten by mal u občana prebúdzať záujem o veci verejné, ale nie o konkrétne politické subjekty. Chápem, že mladú dvojicu je zbytočné obviňovať. Toto nešťastné spojenie predvolebného prieskumu s okatou propagáciou jedného kandidáta spískali ich nadriadení v združení. Skôr mi je ľúto, že ich nadšenie bolo takýmto spôsobom zneužité. Treba si uvedomiť, že takýmto počínaním sa kompromituje samotná myšlienka existovania mimovládnych organizácií s podobným zameraním.