V Stropkove býva takýto mašér, ktorý povýšil vyvážanie sa na saniach so záprahom na prekonávanie vzdialeností v čo najkratšom čase. Volá sa František Hibeľ (25), behá (tak to nazval) za hybský klub a je prezidentom Slovenskej asociácie športu psích záprahov.
Pri našom rozhovore sme išli od začiatku. A to cestou, ktorá priviedla Fera k mašérstvu a tomuto krásnemu zimnému športu. "Najprv som si kúpil psa - sibírskeho huskyho k domu. Potom pribudla fenka, mali sme šteňatá a so svojím odchovom som potom začal behať preteky. Zapáčilo sa mi to na základe toho, že som videl v televízii podujatia psích záprahov."
Na prvých pretekoch bol v 97. roku na Európskom pohári na Donovaloch, tam obsadil desiate miesto. Nasledujúce dva roky behal so štvorzáprahom a potom sa dal na osmičku. Dodnes behá s osemzáprahom. O mašérstve špeciálnu literatúru neštudoval, ale postupne sa potrebné veci dozvedal pri spoločných stretnutiach s kolegami počas pretekov. Teraz už on učí ďalších. S plemenom husky absolvoval päť sezón. Už tretiu sezónu absolvuje s novým plemenom krížených psov, ktorým je európsky saňový pes.
"Toto plemeno vzniklo krížením huskyho, chrtov, niektorých poľovníckych plemien, aby dosahovalo čo najvyššiu rýchlosť. U nás nebývajú preteky, na ktorých by sme išli so psami dvesto kilometrov. My tu beháme šprint dvanásť až šestnásť kilometrov. Tí psi už nemajú ani dlhú srsť, aby sa nepotili. Husky nemajú takú rýchlosť, aby mohli konkurovať krížencom a zmysel pretekov spočíva v čase. Záprah s krížencami dosahuje rýchlosť tridsať až tridsaťtri kilometrov za hodinu a husky iba okolo dvadsaťtri." Viac psov dosiahne vyššiu rýchlosť. "Musí byť tomu však prispôsoná trať, keď je veľa zákrut, mali by problémy s ich vyberaním." Väčšinou sa mašér vezie, kopce sa odšľapávajú a keď sú veľké stupáky pomôže sa psom tým, že sa pobehne. Zaujímalo nás či sa stáva, že psi odmietnu bežať. "Mne sa to ešte nestalo, ale u aljašských malamutov je to bežné." Medzi dôležité faktory pre úspech v pretekoch podľa Fera patria kondícia mašéra, natrénovaní psi, vzťah k nim a kvalitná strava. Zvrtli sme teda debatu na tréning psov. Trénujú sa od septembra do apríla a zvyšok roka oddychujú.
"Mali by behať celú jeseň takmer každý deň. Literatúra uvádza, keď klesne teplota pod dvanásť stupňov Celzia. takže my trénujeme väčšinou ráno. V sezóne už stačí iba raz v týždni, vybehajú sa na pretekoch." Momentálne má na dvore sedem vlastných psov. Teda do osemzáprahu si musí ešte jedného požičiavať. Za mesiac zožerú sedemdesiat kíl mäsa a dvadsať kíl granúl. "Nežerú veľa v porovnaní s inými veľkými plemenami. Dôležitá je energetická hodnota. Pred tréningom treba dostať do každého psa liter vody. Nalejem ju do misiek s kúskom mäsa, lebo samotnú nevypijú. Pri tréningu na sucho ich zapriahnem do motorovej štvorkolky a ideme sa prebehnúť. Po tréningu potrebujú opäť vodu, aby sa nedehydrovali." Pri radení do záprahu vraj stačí, aby bol jeden pes vpredu cvičený. "Potrebuje poznať povely doľava a doprava, zastaviť nevedia. Urobia tak až inštinktívne v cieli, kde je veľa ľudí. Vpredu musia byť múdri a ľahkí psi. Najsilnejší sú vzadu. Čím viac psov v záprahu, tým by mali byť ľahší. Významnú úlohu hrá aj vek psa najvhodnejší sú od jeden a pol do siedmich rokov." Kvalitný pes má hodnotu okolo tisíc euro. Ferovi juniorovi pomáha otec František, ktorý predstavuje zabezpečovací tím. "Drží psy na štarte. Dá to poriadne zabrať. Nabehá sa okolo nich viac ako ja. Keď máme voľných psov, zasúťaží si aj on."
Túto sezónu má junior za sebou štyri šprintové preteky Slovenského pohára v Zlatej Bani, Svetový pohár na Troch studniach pri Novom Meste na Morave. Tam obsadil tretie miesto. Na majstrovstvách Slovenska v Drozdove pri Novej Bani zvíťazil v kategórii šiestich psov. V ďalšej časti Slovenského pohára v Pavlovciach skončil druhý. V tomto roku ho čaká ešte zopár veľkých pretekov. Z doterajších dosiahnutých úspechov si cení víťazstvá v Slovenskom, Karpatskom pohári a titul majstra Slovenska.
Čo sa týka úrovne športu psích záprahov, Slovensko sa nemusí vôbec hanbiť. "Momentálne sú Česi svetovou špičkou a my, Slováci, sa na nich pomaly doťahujeme. Keď nám predajú ešte nejakých psov, tak o rok - dva sa im vyrovnáme."
Chceli sme vedieť, na akej priečke sa pohybuje Fero Hibeľ. "Je to ťažké povedať, pretože existuje veľa organizácií a musel by som odbehnúť celý svetový pohár, aby sa to poradie ustálilo. Ale verím tomu, že v osemzáprahu patrím do desiatky najlepších v Európe." Jeho snom je odbehnúť kompletný svetový pohár. To si však vyžaduje nemálo financií hlavne na cestovné. Tento šport vznikol pred deväťdesiatimideviatimi rokmi v Dawson City v USA. Práve budúci rok na sté výročie sa tam uskutočnia majstrovstvá sveta. Fero prezradil, že majú dve voľné miesta a nechcel by tam chýbať. Tvrdí, že hanbu by neurobil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
