Sú stĺpy smrti pre vtáky menej nebezpečné?
Stĺpy a stožiare 22 kV elektrických vedení, nazývané tiež stĺpy smrti, predstavujú nebezpečenstvo smrti alebo úrazu pre stredne veľké až veľké druhy vtákov (najmä dravce, sovy, krkavcovité vtáky, bociany...). Stĺpy, často jediné vyvýšené miesta v poľnohospodárskej krajine (napríklad na poliach), sú využívané týmito vtákmi ako miesta na vyhľadávanie potravy či na oddych. K úrazom dochádza najčastejšie pri dosadaní alebo vzlietaní vtáka zo stĺpa či stožiara, kedy hrozí jeho kontakt s neizolovaným drôtom vedúcim elektrický prúd. Po kolízii padá vták mŕtvy alebo ťažko ranený pod stĺp. Takýmto spôsobom hynú ročne stovky vtákov a práve stĺpy smrti tak predstavujú faktor, ktorý najviac limituje rozšírenie a ďalší vývoj populácie stĺpmi ohrozovaných vtáčích druhov.
Už viac rokov monitorujú vranovskí ornitológovia mortalitu vtáctva spôsobenú stĺpmi smrti. Kontroly prebiehajú najmä v jesennom období (september až november), kedy sú vplyvom vlhkého počasia a koncentrovania dravcov na poliach stĺpy smrti najviac nebezpečné. V jeseni 2003 sme však zaznamenali pomerne nízku úmrtnosť vtáctva vplyvom 22 kV elektrických vedení. Tím vranovských ornitológov skontroloval spolu 194 stĺpov smrti. Pod nimi boli nájdené tri uhynuté vtáky (dva myšiaky hôrne, jedna straka obyčajná). Z uvedeného vyplýva, že mŕtvy vták sa nachádzal približne pod každým 65. stĺpom.
Pre porovnanie uvediem zistenia z roku 2001. Pod 125 stĺpmi (menej ako v roku 2003) bolo nájdených až dvanásť uhynutých vtákov (sedem myšiakov hôrnych, tri straky obyčajné, jedna volavka popolavá a jeden krkavec čierny), teda mŕtvola bola zaznamenaná asi pod každým desiatym stĺpom. Treba poznamenať, že uvedené zistenia sú len približné, nakoľko mnoho mŕtvych vtákov spod stĺpov mizne vplyvom predátorov a reducentov, takže skutočné straty sú omnoho vyššie.
Prečo bola mortalita vtáctva v roku 2003 nižšia ako po iné roky? Najviac zastúpeným, pod stĺpmi nachádzaným vtákom, je náš najhojnejší dravý vták - myšiak hôrny (Buteo buteo). Hlavnú zložku potravy tohto, ale aj iných druhov dravcov predstavuje hraboš poľný. Rok 2003 bol rokom s enormne nízkou populáciou tohto hlodavca. Úbytok hrabošov v konečnom dôsledku ovplyvnil hniezdenie dravých vtákov vôbec. Mnoho párov dravcov nezahniezdilo, alebo po zahniezdení vyviedlo menší počet mláďat ako v iných sezónach. To je teda jeden z predpokladaných dôvodov, prečo bola úmrtnosť vtáctva v minulom roku tak nízka - niet dravcov.
Na druhej strane, aj keď sa už nejaké dravce na poliach vyskytujú, nenachádzajú tu dostatok potravy. Polia s minimálnou potravinovou ponukou nútia vtáky hľadať iné, na potravu bohatšie oblasti. Kontrolované trasy stĺpov smrti vedú cez polia vo Vranovskom okrese. Aj tieto polia boli poznamenané úbytkom hraboša, preto tu dravé vtáky nenašli potravu a sťahovali sa do iných, na potravu bohatších oblastí. Keďže na okolitých poliach bolo vplyvom nedostatku potravy minimum dravcov, bola aj minimálna možnosť ich úmrtia. To je teda druhý predpoklad nízkej úmrtnosti. Faktom však ostáva, že v "hraboších", na potravu bohatých rokoch bude dosahovať mortalita vtáctva na 22 kV vedeniach vyššie hodnoty.
Nezmyselnému hynutiu vtákov sa dá raz a navždy zabrániť inštaláciou zábran na stĺpy smrti. Zábrany nedovoľujú vtákom dosadať na tieto životu nebezpečné miesta. Ochranné opatrenia by podľa môjho názoru mali zabezpečiť kompetentní, teda tí, ktoré elektrické vedenia vlastnia a prevádzkujú, a v konečnom dôsledku sú zodpovední za hynutie chránených živočíchov.
Adam Butkovský
Autor: Plusy
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
