starosta Oľšova v sabinovskom okrese. So smiechom dodáva: "Na toho princa už niet materiálu... Nám to stačí. Naši princovia už prišli. Mám dvoch zaťov a dvoch vnukov. A myslím si, že sa tí princovia šťastne poženili."

Oľšovský starosta má na chlapa netradičný koníček, pestovanie kvetov. "Kedysi som pracoval v ZVL systémom kolotoča, čiže denná, nočná, voľno. Mal som kopu času. Keď som prišiel domov z nočnej, najprv som išiel poliať kvety. Tam som si oddýchol. Nepotreboval som ani spať. Prináša mi radosť aj keď kvetinky okopávam, čistím od buriny. Mám doma ľalie, ktoré nemá v obci nik. Objednal som si ich cez časopis. Je tam krásna žltá, svetlofialová, pomarančová a žiarivo červená. Keď ľalie začnú v júni kvitnúť, každý sa pri nich pristaví. Ďalšími kvetmi, ktoré každý v našej záhradke obdivuje, sú anjelské zvony. Majú veľké kalichy so sukničkou na konci. Môžu byť ružové, fialové a biele. Vyzerajú ako stromček so zvončekmi, ktoré majú sukničky ako baletky."

Poľnohospodárskemu učilišťu v Sabinove už daroval dva kartóny Aloe. Nielen záhradné, ale aj črepníkové kvety sú doménou otca v rodine Hovančíkových. "Mám jednu veľmi peknú palmu, ktorú už odo mňa chceli aj kúpiť. Mojou pýchou je dvojmetrový kaktus."

Ako znalec odporúča vysadiť na balkón popínavé muškáty, on pestuje čisto červené. "Vstup do rodinného dvora u nás tvorí chodník s ôsmymi vymurovanými stĺpikmi. Na nich sú fialové petúnie." Vlani objednal kvety asi za 1200 korún, čo nebolo v súlade s rodinným rozpočtom. "Manželka z toho má nervy, ale opakuje sa to, takže čo už má so mnou robiť..."

Keby si mal vybrať, ktorý z kvetov má najradšej, nevedel by sa rozhodnúť. "Asi všetky. Ono je to tak, ktorý práve kvitne, tomu venujem osobitnú pozornosť."

Pôvodným povolaním elektrikár by nemal mať doma dlhšie nevymenenú žiarovku alebo pokazený elektrospotrebič. Ale nie je tomu tak. "Ako sa hovorí, krajčír chodí holý, šuster bosý. Čiže ak sa doma niečo pokazí, musí mi to byť povedané aspoň trikrát, aby som sa do toho pustil. Na druhej strane, keď poviem manželke, ktorá je krajčírka, že sa mi na vetrovke roztiahol zips, tak niekto cudzí by mal zips do večera opravený, ale ja to musím povedať na trikrát."

Starosta ovláda aj varenie, dokonca v nedeľu to berie ako svoje hobby. "Ja pripravím polievku a manželka druhé jedlo. Každú nedeľu však musí byť mäso." Tvrdí, že polievka sa dá uvariť z hocičoho. Cez víkendy ukuchtí aj raňajky, najradšej praženicu s hubami. Raz skoro ráno vstal, pripravil praženicu a doniesol ju manželke a najmladšej dcére až do postele. "Druhá dcéra, ktorá sa vydala do Kokošoviec, mi potom vyčítala, že sestre som doniesol raňajky a jej nie. Samozrejme tá najmladšia sa jej s tým priznala. O týždeň, či dva neskôr, som priniesol raňajky do postele aj staršej dcére, keď boli u nás na víkend. Ale to sa už nerátalo..."

Ďalším jedlom, ktoré často a rád varí i konzumuje, je mexický guľáš. "Opražím cibuľu na masti, mäso pokrájam na kocky, popražím s cibuľou, podlejem vodou a zahustím. Dám do toho hrášok a mrkvu. Podáva sa to s ryžou, v ktorej tiež nesmie chýbať hrášok a kukurica."

Starosta Hovančík túži po dovolenke, ktorá môže byť hocikde, len aby si tam oddýchol. "Napríklad v lese, na prechádzke... Stačilo by večer prísť domov, keď je tma, aby sa už nedalo nič robiť. A nechcel by som byť sám, ale s rodinou."

V jeho živote je vraj veľa vecí, ktoré sa mu nesplnili, ale nejako extra po nich netúži. "Ak sa niečo udeje inak, ako som si to predstavoval, moje slová sú asi také: To nevadí, buďme zdraví. Potom sa všetko splní. V rozhlase som počul tiež dobrý citát: Zdravý človek má tisíc želaní, chorý iba jedno... a to sa mi veľmi páčilo."

Túžbou oľšovského starostu do ďalekej budúcnosti je "...dožiť sa dôchodku, ale nie v šesťdesiatdvojke alebo šesťdesiatke, ale v päťdesiatosmičke, kúpiť si veľký skleník a venovať sa iba pestovaniu kvetov."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári