sa svahy vo Vyšnej Boci stali ich pravidelným útočiskom.

Jaroslav Ivančo, inak riaditeľ Obchodnej akadémie vo Svidníku, má však koníčkov oveľa viac. Napríklad rád fotografuje. Každú stredu hráva s priateľmi tenis, ale ako sám priznáva, nie je dobrým hráčom a je rád, že ho partneri v hre akceptujú. Volant a štyri kolesá sú údajne nedomysliteľnou súčasťou jeho ja. Dokonca si občas u rodičov v Rakovčíku dopraje osobný zážitok pri jazde na malotraktore. Zdôraznil, že zatiaľ dostal pokutu len raz v živote a to za nesprávne cúvanie. Jeho najväčšou vášňou je však štvornohý miláčik Portos. "Pomenovala ho tak manželka. Ide o veľké plemeno, musím sa mu venovať a chodiť s ním na dlhé prechádzky. No v poslednom čase manželka tvrdí, že ho začínam mať radšej ako ju," zasmial sa.

Pravda je, samozrejme, niekde úplne inde. Manželka Marcela je učiteľkou jazykov na tamojšom gymnáziu a tak s úsmevom hovorieva, že sú obaja postihnutí učiteľstvom. Keď sme vyzvedali, či aj manželka má čas na koníčky, na chvíľu zaváhal a neisto odpovedal: "Dúfam, že má. Je ešte vášnivejšou lyžiarkou ako ja. Pravidelne chodieva hrávať volejbal a ja osobne obdivujem, ako veľa číta. Snažím sa ju teraz skamarátiť so psom, aby som ju od tých kníh vytiahol na vzduch."

Čerstvo zapísaný prváčik Tibor a sedemročná dcéra Radka sú vraj čoraz samostatnejšie, pokojné deti, ktoré sa vedia spolu hrať. Nedalo nám, aby sme sa neopýtali, ako sa v takej učiteľskej rodine vychovávajú deti. Alebo, kto z rodičov je na nich náročnejší. "Ja som asi prísnejší, mamka trpezlivejšia. Som tvrdohlavý a tak ľahko ma nepresvedčia."

Na dovolenky nechodí rád. Preňho je vraj najkrajšia dovolenka taká, keď sú deti s manželkou na dovolenke.

Aký vzťah má k domácim prácam? "Prekvapím vás. Minulý piatok som žehlil. Chcel som urobiť manželke radosť a tal som zistil, že aspoň jeden piatok som nezaspal pri filme. Preto som jej sľúbil, že odteraz budem sledovať piatkový program pri žehlení," pochválil sa s potláčaným smiechom, ale jedným dychom priznal, že väčšina domácich prác je aj tak na manželkiných pleciach. On so švagrom zase zmajstrovali posteľ, ale taký gombík si prišiť vie.

Občas aj varí. "Dokážem to, ale žena vraví, že nech varím čokoľvek, chutí to rovnako. Vždy si okolo seba rozložím niekoľko kuchárskych knižiek, no keď mi chýba niektorá ingrediencia, dodám tam korenie, ktoré mám rád a je to. Asi preto jedlo chutí vždy rovnako. Milujem kečup a sójovú omáčku. Aj bryndzové halušky si dochucujem sójovou omáčkou."

Parenú knedľu by už, ako čestne priznáva, nezvládol, ale pomaly vniká do tajomstiev zabíjačkových jedál. Vraj na zabíjačky so švagrom chodieva veľmi rád. "Rozumieme si. Pomáham mu a niekedy sa pri slivovici tak bratsky pohádame aj o politike."