sa uspokojiť s absolvovaním štúdia technického smeru. "Pokúšal som sa tam dostať, no bolo to v čase, kedy bol problém, pretože na prijímačkách nás bolo asi 110 a prijali šiestich. Veľký ohľad sa bral na záujemcov zo zahraničia. Boli tam napríklad z Ekvádoru, Čile, Dominikánskej republiky či Peru. O tých viem, že ich prijali a z našich len šiestich," zaspomínal si na začiatky M. Kudzia.

Jeho výtvarný talent a vzťah k výtvarnému umeniu sa prejavil už v detstve. Prvé prezentácie svojej výtvarnej tvorby mal na školských výstavách, potom na okresných, krajských a celoslovenských kolách súťaží neprofesionálnej výtvarnej tvorby. "Keď som začínal s výtvarným umením, tak môj pohľad bol takým pohľadom z myšej diery," vrátil sa do tých čias M. Kudzia.

Od svojich začiatkov prešiel zložitú cestu svojho výtvarného prejavu. Začínal ako realistický maliar, ale momentálne sa venuje skôr abstraktnej tvorbe. "Trošku som pocestoval po svete, trošku pomohol internet, kontakty s inými autormi. Veľmi ma oslovila tvorba Štefana Bubana, ktorý svojou farebnou abstrakciou dokáže upútať diváka, takže som sa začal uvoľňovať a rukopis sa pozvoľna menil až som dospel k názoru, že realizmus mimo komerčnej zákazky už nemá miesto v umení."

Teraz sa jeho diela nachádzajú v 15 štátoch celého sveta. Niekoľko jeho obrazov má vo svojej zbierke aj bývalý prezident Česko-Slovenskej federatívnej republiky a potom Českej republiky Václav Havel. Došlo k tomu zaujímavým spôsobom: "Svojho času som predával obrazy v Bardejove. Pani, ktorá ich predávala, mi raz zavolala, že môj obraz kúpila jedna politická osobnosť a aby som hádal, kto to je. Vzdal som to, lebo tých osobností bolo veľa a tak mi hovorí, že to bol Václav Havel. Vtedy bol na summite prezidentov v Bardejove a zašiel aj do tejto predajne. Aspoň si myslím, že ku kúpe môjho obrazu ho viedlo to, že som ho svojho času portrétoval, takže si oprášil moje meno."

V ateliéri M. Kudziu alebo v jeho prevádzke rámovania obrazov vo Vranove nad Topľou sa čas od času zastaví rodák z okresu Vranov nad Topľou Ján Figeľ. A keď sa pozrie na niektoré obrazy M. Kudziu, tak o nich tvrdí, že sú vizionárske. "Mám obraz, taký vyskratovaný mozog. No a moja mamka necelý rok na to dostala mozgovú príhodu. Ďalší som namaľoval v roku 2001 a hneď na to spadli tie nešťastné Dvojičky v New Yorku. Vždy čosi ako keby som ňuchal a zas cítim balvan vo vzduchu. Čosi príde na Slovákov, len neviem čo. Bodaj by tak nebolo. Cítim, že keď niečo maľujem, tak to začína mať do roka dajakú vážnosť. Ján Figeľ sa smeje a neverí tomu," hovorí M. Kudzia.

Hoci sa živí podnikaním, maľovanie mu - samozrejme okrem rodiny - dáva všetko: "Je to absolútna sebarealizácia. Pocit slobody je skutočne neobmedzený. Maľovanie mi nikdy nedalo zabrať. Vydržím v kuse maľovať desať hodín bez toho, že by som šomral, že ma čosi bolí. Pri podnikaní treba sedieť za volantom, pri počítači, treba komunikovať s ľuďmi, lebo robíme zákazkovú výrobu nábytku a pohybujeme sa na celom východnom Slovensku."

M. Kudzia často prichádza domov až neskoro večer a tak sa pred dvoma rokmi stalo, že jeho trojročný syn zahlásil: "Mami, oco prišiel. Ja som ho spoznal. Takže toľko som doma." Ak sa chce venovať svojej záľube, musí ju skĺbiť s podnikaním. Ináč by výtvarník nevyžil: "Sólo veľmi ťažko. Hlavne v tejto časti republiky. Tu keď sa mesačne predajú jeden - dva obrazy... To je tak na spotrebný materiál na ďalšie obdobie."

Má tolerantnú manželku, ktorá je jeho najväčším kritikom: "Všetko, čo namaľujem, hneď triedi na to, čo je dobré a čo nie. Tento priestor využíva absolútne dokonale. Ale je tu menší problém, že už veľa toho videla a je veľmi náročný kritik."

M. Kudzia sa snaží byť vo svojej tvorbe sám sebou, ale tvrdí, že najťažšie je nájsť si svoju cestu a držať sa jej. Presvedčiť sa o tom, ako sa mu to darí, môžete Šarišskom osvetovom stredisku v Prešove, kde sa momentálne uskutočňuje výstava jeho tvorby.