bydlisko.

Tvrdí, že jeho vzťah k mestu zostal taký, aký bol od narodenia. "Veľmi blízky a vrúcny. Mám tu otca, súrodencov a mnoho priateľov. Stále sa cítim Stropkovčan."

V živote vraj netušil, že z neho raz bude politik. "V politike som sa ocitol bez akéhokoľvek 'strýčka', ktorý by ma tam dotlačil. Sú niekedy také náhody, ktoré dovedú človeka tam, kde to nečaká."

Nevzala mu politika ilúzie? "V žiadnom prípade, pretože život ľudí robia politici. Nahovárať si, že bez dobrých politikov, ktorí vedia štát správne smerovať, sa budeme mať dobre, je zbytočné. Stále si myslím, že ich úlohou je robiť v prospech občanov. Ja sa o to snažím a aj mnohí ďalší."

Politika mu zobrala súkromie a voľný čas. Takisto ho ochudobnila o rodinu. "S manželkou sme boli sedemnásť rokov bezdetní. Teraz máme sedemročnú dcérku a musím otvorene povedať, že veľa si ma neužije. V priebehu týždňa ma vidí iba vo večerných hodinách, aj to iba vtedy, keď stihnem prísť skôr, ako zaspí. Cez víkendy máme zas stranícke výjazdy. To ma skutočne mrzí a ochudobňuje. Snažím sa jej to vrátiť cez dovolenky a prázdniny."

Ako to vníma jeho dcéra, keď vidí otca častejšie v televízii ako doma? "Teraz to už berie celkom prirodzene, skôr sa ma pýta, kedy s tým skončím, aby som bol viac doma."

Verejní činitelia musia rátať s tým, že sú pod drobnohľadom verejnosti... "Ja sa porozprávam s každým. Nerobí mi problém vypiť si pivo aj v štvrtej cenovej skupine na stanici, či dať si niekde v bufete šalát s rožkom. Uvedomujem si, že keby som to urobil v mojom terajšom postavení, mnoho ľudí by si to vysvetľovalo negatívne. V tomto smere si musím dávať viac pozor, kde som, kam chodím a ako sa správam. Obyčajný prešľap, ktorý radovému občanovi bežne prejde bez mimoriadneho povšimnutia, u politika znamená, že sa prostredníctvom médií o ňom dozvedajú ľudia v celej republike."

Kritika sa našim politickým predstaviteľom nevyhýba. Ako na ňu reaguje P. Prokopovič? "Nikto nemá rád kritiku, ale ja sa jej nebránim, pokiaľ je odborná, konštruktívna a smeruje k tomu, aby sa niečo napravilo. Čo sa týka kritiky v súvislosti s mojou prácou ministra dopravy, beriem ju ako určitý podnet a zamýšľam sa nad ňou. Neteším sa jej, lebo to svedčí o tom, že som neurobil niečo dobre, respektíve nevyhovel som každému."

Nemyslí si, že by urobil nejaký krok či rozhodnutie, za ktoré by sa musel hanbiť. "Všetko, čo som doposiaľ robil, bolo po uvažovaní, prebratí rôznych alternatív a za všetkým si stojím. Ľudsky aj politicky."

O svojich negatívach ľudia nerozprávajú radi, aj napriek tomu sme sa na ne opýtali. "Každý človek má neresti. Mojou je, a to mi vyčíta aj manželka, že veľa vecí nechávam na poslednú chvíľu. Som taká povaha, že práve vtedy sa viem vybičovať a motivovať k výkonu. Ale pokladám to za svoj nedostatok, pretože mnohokrát by som ušetril nervy sebe aj svojej rodine."

Rozlietaného ministra si okrem dcéry veľmi neužije ani manželka. Ako hodnotí svoju rolu manžela? "To by ste sa museli spýtať mojej manželky. Hoci sme boli sedemnásť rokov bezdetní a počas nich som niekoľko rokov strávil v Bratislave na týždňovkách, nikdy sme ani nezapochybovali o tom, že patríme k sebe. O tom, že by padlo slovo o možnom rozchode, ani nehovorím. To svedčí o tom, že asi som dobrý manžel."

P. Prokopovič o sebe tvrdí, že je nekonfliktný typ. Ak má s niekým spor, je vraj prvým, ktorý sa ho snaží urovnať. "Nie je človek, na ktorého by som sa hneval. Určite sú ľudia, ktorí mi ublížili aj tu v Stropkove. Na tých sa pozerám trochu s odstupom. Podám im ruku, porozprávam sa s nimi, ale už nikdy z toho nebude vrelý vzťah. V žiadnom prípade však nie nepriateľský."

Ako relaxuje? Keď mu to dovolí čas, venuje sa športovým aktivitám - tenisu, posilňovni a saune. Častejšie však oddychuje pasívne. "Málokedy idem spať pred polnocou a práve vo večerných hodinách najradšej relaxujem pri dobrej knihe či časopise."

Netají sa tým, že odrástol v šesdesiatych rokoch na vinetuovkách a hudbe Beatles. "Mám na kazetách všetky vinetuovky, ktoré sa nadabovali v Čechách a na Slovensku. Je ich šestnásť. Špeciálne som si ich objednal v Bratislave. Kedykoľvek po týchto filmoch siahnem, a tak isto po hudbe šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov."