Doc. Ing. Pavel Prokopovič, CSc.

V nedeľu 18. januára 2004 sa uskutočnil XIII. ročník zimného prechodu Slanskými vrchmi, ktorý tradične organizuje OT KST ZVL Prešov (p. František Bendár) a PR KST Prešov, spojený so IV. ročníkom Zlatej bielej stopy organizovaným KST Opál Vranov nad Topľou, obcami Hermanovce a Zlatá Baňa. Táto prešovsko-vranovská akcia symbolicky preklenula spoluprácu medzi turistickými organizáciami a obcami z východnej a západnej časti Slanských vrchov.

Hoci ráno v Prešove aj Vranove popŕchalo, na akcii sa zúčastnilo 65 účastníkov. Tí na trase Zámutov - Lengerov laz - lúka pod Praporcom - chata na Javorinej - sedlo Obracaná - Hermanovský hrebeň - lúka za Oblíkom - Dolná huta - chata mjr. Kukorelliho - Hermanovce, s dĺžkou trate asi 23 kilometrov s prevýšením vyše 600 metrov, mali príležitosť stúpajúcou cestou dôjsť popri Zámutovskom potoku, Brestovej doline, Holou horou do prvého cieľa na chatu na Javorovej. Tu ich čakalo príjemné teplo v chate, vonku krásne slniečko na opaľovanie a od sponzorov čaj s rumom a napolitánky.

Následne, po krátkom ďalšom stúpaní sedlom Obracaná, sa účastníci dostali na Hermanovský hrebeň a stadiaľ miernym klesaním až do Hermanoviec. Miestami bolo aj značné stúpanie a najmä z rána sa tomu, kto nemazal, lepil sneh na päty, čo občas sťažovalo postup. Napredovanie v kolektíve, kde si každý určoval svoje tempo, podľa svojich síl a schopností, však umožnilo zvládnuť trasu všetkým bez problémov. Aj najmladšiemu účastníkovi akcie, 12-ročnému Milanovi Turcovskému z Hermanoviec.

Pre všetkých bola odmenou pekná trasa, čiastočne slnečné počasie, dobrý priateľský kolektív, miestami nádherná inovatka či krásne výhľady do údolia na Hanušovce, Bystré a iné usadlosti. V Hermanovciach privítal účastníkov starosta. Počastoval ich gulášom, čajom s rumom, dobrou hudbou, a najmä svojou prítomnosťou počas dvoch hodín pobytu v kultúrnom dome, kde čakali na odchod vlaku do Bystrého.

Chybu urobili tí, ktorí sa dali v nedeľu ráno, pred šiestou - odchodom vlaku do Vranova, odradiť zlým počasím. Aj tu sa prejavilo, ako málo poznáme naše najbližšie horstvo a to dokonca ľuďmi, ktorých možno považovať za "poloprofesionálov" v tejto oblasti turistiky. Zatiaľ čo v meste Prešov šliapeme po vode, alebo je hmla, v Slanských vrchoch sú výborné podmienky ako na lyžovanie, tak aj na inú turistiku. A to neraz pri krásnom až ideálnom počasí.

Jednou z priorít rozvoja východného Slovenska by mal byť aj rozvoj turizmu. Je málo takých oblastí, kde je plný predpoklad úspechu. Jednou z nich je rozvoj bežeckého lyžovania v našej oblasti, predovšetkým v Slanských vrchoch. Možno málokto dnes už pamätá, že niekedy v Slanských horách chodila pionierska železnica. Predtým na "Tajch" v Solivare a na prekládku dreva na železničnej stanici pri dnešnom moste pri Novom Solivare (dodnes je tam most po bývalej úzkokoľajke) končili trasy železničnej úzkokoľajky, ktorú vybudovali v čase I. svetovej vojny (aj zajatcami). Jej pozostatky máme dnes vo forme viac než sto kilometrov "bežeckých tratí" v Slanských horách. Sú to ideálne trate, lebo trasa úzkokoľajky musela rešpektovať to, čo je optimálne aj pre bežecké trate - spád a zatáčky museli byť také, aby ich zvládla malá lokomotíva.

Možno by stačilo len málo investícií, organizačnej práce a nadšenia na to, aby sa z časti Slanských hôr od Prešova po Vranov, Herľany stalo vyhľadávané centrum na bežecké lyžovanie. A tiež na letnú turistiku s poznávaním pozostatkov opálových baní, využití Sigordského jazera na člnkovanie, okolia na pešiu turistiku, zber plodín... Lenže my sami málo poznáme túto časť nášho okolia. Ako teda chceme, aby ju poznali cudzí? V oblasti boli a sú aj dobré podmienky na ubytovanie a pod., čo si žiada organizovanie turistiky. Ale náš prístup zatiaľ odstrašujúco zvýrazňuje zdevastovaný hotel na Sigorde.

Radšej sa ale zamerajme ako ďalej. Skúsme predovšetkým sami čo najviac spoznávať okolie a jeho výhody pre turistiku, ak chceme, aby v tejto oblasti mohol región podnikať...