poľnohospodárskom a externe na gymnáziu v Lipanoch. Je otcom štyroch detí, tretiačky a druháka na gymnáziu, prváka na poľnohospodárskom učilišti, budúceho pekára a desaťročného žiaka základnej školy. "Som rodák z vedľajšej obce, Vyšného Slavkova. Do Nižného Slavkova som sa priženil. S manželkou sme sa spoznali na jednej zábave."

Vraj je aj dobrým tanečníkom. "Niekedy som tancoval vo folklórnom súbore, na gymnáziu v Levoči, kde som študoval. Vtedy som hral aj hádzanú, volejbal, atď. Bol som všestranný športovec."

Kedysi pracoval ako zástupca obce. Vedel, do akých vôd ide, ale až teraz zistil, že "je celkom iné robiť starostu a byť zodpovedný za chod obce. Zaspávam s tým, aj vstávam. Prejdem sa po obci, stretávam ľudí, každý má svoj problém, chce niečo vedieť, je zvedavý, čo sa bude v obci diať a podobne."

Ak si chce J. Kamenický oddýchnuť od starostovania, manuálne pracuje alebo sa venuje deťom. "Tri roky máme postavený nový dom, takže na ňom je stále dosť práce. Ale keď môžem a mám čas, rád s deťmi lyžujem. Chodíme na rôzne svahy. Vezmeme lyže a ideme, kam nás napadne. Ak nie je sneh, tak zájdeme do telocvične u nás v škole. Občas si zahráme "starí páni" s mladými volejbal alebo futbal. Šport je veľký relax."

Na stavbe svojho domu sa podieľal vo veľkej miere vlastnými rukami, so svokrom. "On je taký kutil. Veľa vecí ma naučil. Aj som muroval, spolu sme obkladali, robili schodište, dlažbu. Keď sa človek dostane do pracovného tempa a má mu kto nové veci ukázať, tak nie je problém niečo urobiť sám."

Domáce práce, napríklad umývanie riadu, prenecháva manželke, ktoré to už berie ako rutinu, keďže je vedúcou stravovacej jednotky Domova sociálnych služieb v Brezovičke. "Viem, že má toho v práci dosť, ale deti si už zvykli, že sa najedia a idú do svojich izieb. Čiže domáce práce sú na manželke. Pri varení je občas pomáha dcéra. V poslednom čase sa k nim pridáva aj syn, náš budúci pekár. Vie upiecť napríklad rožky a sám si pripraví aj kysnuté cesto. A najmladší syn im zase nosí všetko, čo k vareniu potrebujú."

V jedení je slavkovský starosta gurmán, má rád pikantné jedlá. Vyberá si špeciality, jednu aj varí. "Je to Šarišský guľáš. Mäso si upravím na rezance, podusím na cibuli, pridám huby a kečup. K tomu môžu byť zemiakové hranolčeky. Ale väčšinou, keď prídem večer domov, deti povedia: Tati, uvar niečo ty. Vtedy im zvyčajne pripravím ham and eks."

Na poriadnej dovolenke J. Kamenický ešte nebol. Doteraz totiž trávil letá kurióznym spôsobom. "Keď som ešte pracoval na učilišti, cez prázdniny som si privyrábal ako kombajnista. Som aj štátny komisár poľnohospodárskych strojov. V tejto oblasti som učil a dodnes aj skúšam spôsobilosť na kombajny a poľnohospodárske stroje. Preto ma to lákalo a chodil som asi pätnásť rokov na žatvu. Začal som pri Trebišove a skončil pri Štrbe alebo neskôr pri Čirči. Keď som pracoval vo výchovno vzdelávacom procese, bol to pre mňa relax, ísť a pracovať manuálne, na kombajne. Aj keď to bola drina. Preto som sa s rodinou dostal na dovolenku maximálne na dva, tri dni, niekde k vode, cez dovolenkové obdobie som bol vždy na kombajne. Korunky boli potrebné. Keď si teraz spomeniem, že som ako učiteľ koncom osemdesiatych rokov zarobil 1 950 korún v hrubom a na kombajne za mesiac v čistom 15 000, boli to vtedy obrovské peniaze. Veľmi našej rodine pomohli. Rozhodli sme sa, že tento rok v lete sa už na poriadnu dovolenku vyberieme. Zvažujeme ešte kam."

J. Kamenický má v súčasnosti sen o tom, "že keď skončím, aby moji voliči boli spokojní, že som niečo urobil pre túto dedinku. Ale v prvom rade si prajem, aby bola moja rodina zdravá a všetko bolo v poriadku. Potom je to krásne a nie je problém snívať ďalej."