dve žiačky (paradoxne, ani nepokrstené) a dostali za to poznámku do žiackej knižky. Hneď po revolúcii sa z tejto "ježiškobijkyne" stala bigotná katolíčka, ktorá začala učiť na cirkevnej škole (to len pre ilustráciu). Tieto časy sú - chvála Bohu - za nami. No slobodu netreba len získať, ale aj udržiavať. Môže sa stať, že znovu zavládne iba jeden správny názor a za iný názor budú poznámky v žiackej knižke...

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili zákon o tom, že už na prvom stupni základných škôl bude povinne voliteľným predmetom náboženstvo, respektíve etika. Teda nie ako doteraz, že ide o nepovinný predmet, ale o povinne voliteľný. Zákon prešiel veľkou väčšinou hlasov naprieč koalíciou i opozíciou. Vyžiadala si ho jednak zmluva s Vatikánom a druhak, 80 percent voličov sa hlási k viere, takže jeho hladký priechod v parlamente sa dal očakávať. Je to však naozaj dobrý zákon?

Minister Fronc tvrdí, že niet sa čoho obávať. Nikto nebude diskriminovaný, keďže má na výber a kto nechce prihlásiť svoje dieťa na náboženstvo. Môže zvoliť etickú výchovu. Voči tomuto skutočne nieto čo namietať. Lenže, zdá sa, že realita bude iná. Papier znesie veľa, v praxi však môže "povinná voliteľnosť" priniesť nemalé problémy. Podľa našich informácií z prešovských škôl je na svete vyhláška, respektíve iný interný predpis, ktorá ide proti duchu celého zákona.

Pozrime sa na problém bližšie. Po prvé, výber medzi etikou a náboženstvom mnohí chápu ako protiklad. A ministerstvo v tomto smere taktne mlčí, čím prakticky tento antagonizmus podporuje. Pričom to nie je pravda. Etická výchova nie je protikladom náboženskej výchovy! Skôr naopak, dá sa povedať, že zaberá širší priestor, a zahŕňa tak aj náboženskú výchovu, hoci oficiálne sú postavené na roveň. To však nie je problémom, skutočným problémom je možnosť voľby. A tá je síce zákonom daná, ale...

Podľa informácií z prostredia škôl musia byť triedy na etickú, respektíve náboženskú výchovu naplnené určitým počtom žiakov. A sme pri koreni veci. Čo ak sa napríklad prihlási z 50 žiakov 49 na náboženskú výchovu? Platí to, samozrejme, aj naopak. Čo s tým jedným žiakom? Škola sa bude snažiť zapojiť ho na náboženstvo, prečo by mala kvôli jednému žiakovi otvárať triedu? A vraj ani nemôže, ako sme spomenuli, musí naplniť isté kvórum. Na druhej strane, ak sa raz niekto rozhodne nedať svoje dieťa na náboženskú výchovu (napríklad z dôvodu, že je bez vyznania alebo z hocijakého iného dôvodu - má na to právo!) - čo potom? Žiak predsa niečo študovať musí, veď nejde o nepovinný, ale povinne voliteľný predmet. A kvôli jednému žiakovi budú musieť školy zriadiť "triedu" pre daný predmet. To by bol síce drahší, ale ten lepší prípad. Ak by tú triedu nezriadili a vnútili mu chodiť na druhý predmet než si rodičia zvolili, bude to ten omnoho horší prípad. A vedzte, že na najmä menších školách takéto precedensy budú.

Pred základnými školami teda čaká neľahká úloha. Ako to spraviť, aby to fungovalo? Je totiž jasné, že prvým a hoci aj jediným žiakom, ktorý proti svojej vôli (vôli rodičov) nenastúpi na zvolený predmet, nastane nový komunizmus (presnejšie ďalší - izmus). Len bude mať inú ideológiu. Po páde režimu konečne prišla do škôl pluralita a sloboda vyznania. Donútením hoci jediného žiačika chodiť na náboženstvo (alebo etiku) je s ňou koniec. Možnosť voľby je raz daná Ústavou SR i zákonom, MUSÍ byť teda rešpektovaná aj v praxi. Som teda veľmi zvedavý, ako bude ministerstvo školstva tento problém riešiť, zvlášť keď školy prešli pod samosprávy. Zodpovednosť však ostáva na jeho pleciach, ako aj na vláde a parlamente.