ktorého sa ani po šesťdesiatich rokoch od vojnových udalostí nestratila horkosť spomienok. Pravdou je, že v dedine žije už len zopár priamych účastníkov oslobodzovacích bojov z čias II. svetovej vojny a ich deti. V niektorých prípadoch vojna poznačila celé rodiny. Ak ich guľky a granáty nezabili, tak ich zmrzačili a ovplyvnili kvalitu ich života. Výnimkou nie sú ani prázdne domy, ktoré akoby čakali, že ich raz oživí džavot vnúčat a pravnúčat. Život pod Duklou totiž nikdy nebol ľahký a ani uživiť sa darmi zeme nie je také jednoduché, keďže aj po desiatkach rokov v lesoch a na poliach ostalo množstvo munície. Bez malotraktora a iných poľnohospodárskych strojov je dnes takmer nemožné vypestovať takú úrodu, aby uživila rodinu.

Ako nám potvrdila starostka obce Anna Ferkaninová, len tretina obyvateľov je ekonomicky činných, vari aj preto sa nebránili malým obecným službám a všetci nezamestnaní sa do nich zapojili. V Nižnom Komárniku žije aj rómska komunita, ale podľa starostky obyvatelia obce s ňou nemajú žiadne problémy. "Som vo funkcii len jeden rok, ale s komunitou Rómov nemáme žiadne problémy. Je ich 45, v rodinách majú najviac 2 - 3 deti a tie chodia riadne do školy. Začlenili sa do dediny a považujú sa za rodákov, nepustia medzi seba cudzích a udržiavajú si svoju úroveň. V jednej rodine bolo napríklad zdravotne postihnuté dieťa, o ktoré sa matka starala osem rokov bez toho, aby bola od štátu požiadala kompenzačný príspevok. Až keď som ich navštívila a videla som to, pomohla som im vybaviť príspevok na opatrovanie," rozhovorila sa o "svojich ľuďoch" starostka Ferkaninová. Neskrývala hrdosť nad tým, že vlani sa jej podarilo vďaka podpore Úradu vlády SR zrealizovať projekt elektrifikácie a prípojku k pitnej vode pre osadu. Napodiv, bolo v nej neobvykle čisto. Pred domčekmi sa nepovaľovali odpadky, ako je v iných osadách bežné.

Mimochodom, realizácia projektu trvala len jeden mesiac a náklady sa zastavili na sume 160-tisíc korún, ktoré sa však nikdy predtým v obecnej kase nenašli. Povzbudená starostka plánuje ďalej a v týchto dňoch spolu s poslancami a odborníkmi pracujú na projekte výstavby bytov nižšieho štandardu pre 8 až 9 rodín. Projekt má síce už starší dátum, ale keďže vlani sa naň nenašli zdroje, teraz ho prepracujú na súčasné podmienky a príslušné ministerstvo budú žiadať o finančnú podporu znova. V tej súvislosti nás zaujímalo, či obec disponuje aj voľnými stavebnými pozemkami, ktoré by mohla ponúknuť potencionálnym záujemcom, hoci v obci doteraz chýba kanalizácia a plyn. "Žiaľ nemáme voľné pozemky, ale keby sa mladí ľudia chceli vrátiť do Nižného Komárnika a usadiť sa tu, každá rodina má vlastné pozemky. Aj na výstavbu, ale ja tomu veľmi neverím, keďže na okolí niet práce. Vykazujeme 23-percentnú nezamestnanosť."

Je to však dedina, ktorá má svoje čaro, šancu rozvíjať sa a skôr či neskôr očarí mestských ľudí. Na jednej strane sú tu typické problémy malých obcí s inžinierskymi sieťami, ale na druhej atraktívne prostredie nefalšovaného vidieka, široké možnosti na turistiku v prírodnej rezervácii Dravec a lyžiarsky vlek v katastri obce. Ďalej turisticky aj historicky zaujímavý areál prírodného Vojenského múzea vo Svidníku a skvost bojové lietadlo IL 10. Domáci si však najviac vážia národnú kultúrnu pamiatku - drevený chrám východného obradu Matky Božej, v ktorom je vzácny ikonostas zo začiatku 18.storočia pôvodne pochádzajúci z Trebišova. V súčasnosti sa kostolík rekonštruuje a podľa slov starostky, ak budú práce pokračovať podľa harmonogramu, vysviacka sa uskutoční v júni tohto roku. Nezanedbateľným momentom je aj blízkosť slovensko-poľskej hranice.

Možno aj tieto momenty zohrali svoju úlohu, keď vlani do Nižného Komárnika prišiel istý Bratislavčan a kúpil bývalý objekt školy. Obec s ním mala veľa problémov, lebo škola zanikla už pred niekoľkými rokmi, objekt chátral a poškodzovali ho vandali z okolia. Keď sa ho prostredníctvom inzerátov pokúsili predať, dlho nemohli nájsť záujemcu. Faktom totiž je, že do objektu bolo nutné veľa investovať. Podľa znaleckého posudku škola mala v tom čase nulovú zostatkovú hodnotu. Napokon sa ozvali traja a objekt odpredali tomu, kto bol ochotný zaplatiť najvyššiu cenu, teda 224-tisíc korún. "Dostali sme len 220-tisíc, lebo ešte deň pred podpísaním kúpnopredajnej zmluvy nám neznámy zlodej ukradol cez strechu vaňu, takže cena sa znížila."

Na našu otázku, ako chce nový majiteľ využiť budovu a čo to bude znamenať pre obec, starostka Ferkaninová reagovala: "Predložil nám podnikateľský zámer, podľa ktorého by mala byť v objekte vývarovňa, čo by nám mohlo pomôcť pri zabezpečení stravovania pre starých a osamelých ľudí, ubytovacie kapacity, čo zase pomôže rozprúdeniu zimnej turistickej sezóny, rehabilitačné centrum, ale čo je pre nás najdôležitejšie, ponúka prácu pre ľudí z obce. Má dokonca záujem kúpiť aj ďalšie pozemky a dotiahnuť do obce výrobu."

Keď sme sa rozhľadenej a aktívnej starostky, hoci na richtárskej stoličke sedí len na polovičný úväzok, opýtali, čo by si pre Nižnokomárčanov želala, bez zaváhania vysypala svoje priania ako z rukáva. Dostatok práce pre všetkých, aby sa im podarilo dotiahnuť do dediny zatiaľ nedostupnú kanalizáciu aj plyn a aby doriešili problém s rybníkom, na ktorom je malá vodná elektráreň. Ten kedysi patril Štátnym lesom, š. p., a teraz je vraj bez majiteľa.