hudobných začiatkoch, o tom, čo ju teší a aký je jej vzťah k rodnému mestu a jeho obyvateľom.

Ako si momentálne žije? "Veľmi príjemne. Mám vystúpenia v podstate každý víkend. Som rada, že ľudia na mňa nezabudli. Popritom sa venujem svojej rodine. Mám chlapca prváčika."

V rozhovore z minulého roka nám jej brat Ladislav, ktorý žije v Stropkove, povedal, že keď spolu vystupovali v jej začiatkoch speváckej kariéry, brali ju ako kvet, ktorý chránili. Ako si spomína na tie časy Beáta? "Bolo to veľmi príjemné obdobie. Brat dostal gitaru k narodeninám a vtedy som sa začala aj ja učiť hrať, začalo ma baviť spievanie. Laco, ako starší, založil kapelu a ja som s ním spievala, ale iba zopár pesničiek. Bolo to na svadbách a zábavách, potom ma vždy odviezli domov. Mala som iba štrnásť rokov, ale už vtedy som pričuchla k opojnému pocitu z toho, keď ľudia tlieskajú. Dodnes je ten pocit pre mňa fantastický."

Ich súrodenecký vzťah ako aj vzťah s najmladšou sestrou, ktorá žije v Nemecku, považuje Beáta za ideálny. S Lacom si pravidelne telefonujú. Letné prázdniny a sviatky trávia spolu. Tieto súdržné vzťahy medzi súrodencami vznikli možno aj preto, že ich vychovávala iba mama. "Bolo to veľmi ťažké a dodnes ju za to obdivujem, že to zvládla. Ako deti sme sa vždy so všetkým delili. A zostalo nám to doteraz. Poslednú korunu by som obetovala pre svojich súrodencov."

V osemdesiatom štvrtom roku si povedala, že bude speváčkou a odišla do Bratislavy. "Vyštudovala som odevnú školu, ale tak som túžila spievať, že som to musela skúsiť. Zobrala som tašku, päťsto korún od mamy a išla som do neznámeho mesta. Tam som si našla prácu na inzerát. Neviem si predstaviť, že by som tak pustila svoju dcéru, ale mama mi dôverovala." Ako sama hovorí, mala šťastie, že stretla tých správnych ľudí z rozhlasu, s ktorými urobili dobré pesničky.

Ľudia majú o spevákoch rôzne predstavy. Aké je to teda byť v dnešnej dobe speváčkou? "Ja sa spevom živím v podstate už devätnásť rokov. Je to príjemné. Nemôžem však povedať, že by išlo o lukratívnu záležitosť. Ale ja mám rada spev a to je pre mňa najdôležitejšie."

Beáta, hoci sa točí v šoubiznise, pôsobí skromne, nemá hviezdne maniery. Žije si pokojný život mimo pozornosti bulváru. "Ja sa na nič nehrám. Nemám iný imidž na verejnosti a iný v súkromí. Priznám sa, že mám rada pódium, ale akonáhle z neho zídem, som nenápadná a chránim si súkromie. Preto nie som v bulvároch. Viem, že by to ublížilo mojim známym aj mne samej. Vadí mi, keď si prečítam o sebe niečo, čo nie je pravda. Správam sa tak, aby som sa nemusela pred nikým hanbiť, ani pred sebou. Mám čisté svedomie."

Prezradila nám, že vždy, keď je niekde nablízku, zájde aj do Stropkova. Čo pre ňu toto mesto znamená? "Mám tam známych. Takisto spolužiačky a kamarátky z detstva, ktoré ma vždy podržia. S nimi sa stretávam a spolu klebetíme. Ja mám rada Stropkovčanov, dúfam, že aj oni mňa. Bola som tam párkrát na ich jarmoku, ktorý každoročne organizujú. Je to pekná tradícia, ľudia sa naň tešia a je tam úžasná atmosféra, keď tancuje celé námestie."

Beáty, ako už stálice slovenskej pop music, sme sa opýtali, ako vníma svoje mladé kolegyne Mishu, Janu Kirschner a podobne. "Sú to veľmi nadané speváčky, obidve si samé komponujú. To je veľké plus v dnešnej dobe, lebo autorov je stále málo. Ja im držím palce, pretože po dlhých rokoch prišli nové tváre a to je dobré." Rivalita vraj medzi nimi neexistuje. "Veľmi dobre spolu vychádzame. Ja mám svoje publikum a pozíciu na trhu, oni majú svoje."

Má však pocit, že dnes je málo optimistických pesničiek. "Zrejme to súvisí s celkovou spoločenskou klímou. Ja som v podstate optimista, aj keď tak možno nevyzerám. Veľa ľudí hovorí, že pôsobím melancholicky, ale ja mám život rada."