sa nenudím ani v mojom úctyhodnom veku. Pred dvoma rokmi som sa dožil konečne sedemdesiatky. V máji tohoto roku by som rád osláviť sedemdesiatdvojku."

V skutočnosti však vyzerá najmenej o desať rokov mladšie. "Možno sa to vďačím pohybu, ktorému som venoval celý život. Je to moja najväčšia záľuba. Zanechala určite pozitívne stopy aj na mojom zdraví." Počas svojej učiteľskej éry sa našportoval do sýtosti, ale venuje sa podobným aktivitám dodnes. "Mám na starosti športové triedy siedmakov. Trénujem s nimi 3 až 4-krát do týždňa. Hráme prvú žiacku futbalovú ligu vo východoslovenskom regióne."

M. Fabián je známy vtipnými, občas až štipľavými poznámkami na zasadnutiach zastupiteľského zboru. Uznáva starú slovenskú múdrosť - veselá myseľ, pol zdravia. "Naozaj to nie je fráza. Sám som priateľom zdravého humoru. Od detstva sa snažím byť viac veselý ako smutný. Nie je dobré, ak si človek z drobných problémov robí ťažkú hlavu. Ale rovnako nezdravé je, ak si z veľkých vecí robí dobrý deň. Patrím medzi ľudí, ktorí vedia v spoločnosti so zdravým humorom trošku rozveseliť atmosféru."

Prezradil, že si eviduje vyše stovky vtipov, ktoré považuje za zdravé korenie života. Zberateľská vášeň sa u neho prejavila aj v iných oblastiach. "Ako študent som mal záľubu vo filatelii a numizmatike. Dodnes moje zbierky existujú, ale už sú majetkom syna, ktorý má tiež synčeka, môjho vnuka Miňka s rovnakými koníčkami. Bolo to dosť vtipné, keď tento môj jediný syn Milan, inak mám dve dcéry, sa ešte na vysokej škole oženil. Išiel prihlásiť na dekanát syna. Predstavil sa: Som Milan Fabián a prišiel som si vyžiadať potvrdenie pre môjho otca Milana Fabiána, že sa nám narodil syn Milan Fabián."

K pohybu na parkete sa stavia tiež pozitívne. Tanec má rád. "Keď sme mali naposledy pomaturitné stretnutie s mojimi žiakmi, vyšlo to akurát na moju sedemdesiatku, tak ma vytočili bývalé žiačky, už teraz mamičky, a zrejme aj babičky... Dokonca sme si zatancovali aj sóla. Základom tanca som sa venoval aj počas hodín telesnej výchovy."

O svojej manželke tvrdí, že je výbornou kuchárkou, čo vyplýva aj z jej fachu bývalej vedúcej jedálne. "Najradšej mám, keď mi uvarí typické slovenské jedlo, zemiaky s kyslým mliekom."

Technickým činnostiam v domácnosti neholduje, ale "mám rád záhradku, na ktorej mám celkom slušnú chatku. Celkom sa to rýmuje, záhradku - chatku. Mám o nej aj básničku, lebo ma v poslednej dobe kopla múza a vo voľných chvíľach píšem veršíky, ak teda nemám na programe futbal. Píšem o zážitkoch z detstva, filozofických otázkach, predovšetkým z kresťanskej filozofie a v mladších rokoch som písal aj ľúbostné verše. Potešilo by ma, keby moje básničky robili radosť nielen mne, ale keby oslovili aj iných. V tomto roku plánujem vydať malú knižôčku, ktorú sa už pripravuje ilustrovať moja dcérka Evka."