Korzár logo Korzár Prešov
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Vysťahovalectvo opäť klope na dvere Slovenska

Vysťahovalectvo. Zdalo sa, že tento fenomén minulosti, ktorý od polovice 19. storočia po 30. roky 20. storočia pripravil štyri župy východného

Slovenska skoro o 350-tisíc obyvateľov, je už za nami a viac sa s ním nestretneme. Jeho odborný výskum intenzívne prebiehal v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Napokon vtedajší výskumníci vyhlásili túto tému za prebádanú a výskum vysťahovalectva v uvedenom období ukončili. Samozrejme bolo tu ešte vysťahovalectvo v období po rokoch 1945, 1948 a 1968, lenže to bolo skôr vysťahovalectvom z politických dôvodov a okrem vysťahovalectva po roku 1945 nepasovalo do ideologického rámca vtedajšieho režimu. Tak sa mu ani nevenovala patričná pozornosť.

Vysťahovalectvo je však opäť tu a opäť jeho dôvodom sú najmä sociálne príčiny. V posledných rokoch sú známe regióny, z ktorých značná časť hlavne mladých ľudí vycestovala za prácou do USA, Kanady, či Nemecka. Nehovoriac o susedných Čechách. Slovensko opäť prichádza o obyvateľstvo v produktívnom veku, pretože iba časť zo súčasných "gastarbeitrov" zo Slovenska sa po čase vracia späť. Kto sa uchytí v cudzine, toho už neláka návrat do slovenských pomerov. A opäť je najviac postihnutý východ Slovenska, kde je najťažšie si nájsť prácu a kde sú najmenšie priemerné zárobky.

Tematika vysťahovalectva sa vrátila aj medzi výskumníkov. Nie že by sa doteraz celkom upustilo od tejto práce, veď existuje Dom zahraničných Slovákov v Martine, lenže súčasní historici sa tejto téme venovali skôr z pohľadu činnosti spolkov vysťahovalcov a významných osobností. Radový vysťahovalec zostal v úzadí. Práve na túto problematiku sa pri určovaní špecifika svojej činnosti začalo orientovať Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou. Pred pár rokmi dostalo povolenie zaoberať sa nadregionálne touto témou v spolupráci s ďalšími múzeami. Gestorom tejto práce v hanušovskom múzeu je historik a zástupca riaditeľky múzea Peter Šafranko. Ten sa opäť vrátil k tematike vysťahovalectva v období od polovice 19. storočia do 30. rokov 20. storočia a v septembri otvorili v múzeu prvú časť vysťahovaleckej expozície, ktorú nazvali dosť poeticky Svetom moje svetom.

V Hanušovciach sa chcú uberať iným smerom, ako výskumníci v 60. a 70. rokoch minulého storočia, ktorí sa venovali skôr štatistickému spracovaniu problematiky vysťahovalectva. "Tu ide o to určitým spôsobom konkretizovať ľudí, predstaviť ich trojrozmernými predmetmi, fotografiami, cestovnými dokladmi, písomnosťami... Údaje zo 60. a 70. rokov minulého storočia by som chcel podľa možnosti doplniť a konkretizovať o konkrétnych ľudí a obce, z ktorých pochádzali. Je to aj preto, že o to prejavujú záujem potomkovia bývalých vysťahovalcov. Keď sme otvorili úvodnú časť výstavy, už sa začali ľudia ozývať, pýtať sa, koho tu máme. Každý chcel konkrétnu vec. Mnohí zisťujú rodokmeň. Iní vedia, že sa vysťahoval starý otec alebo stará mama a snažia sa zistiť konkrétnejšie údaje o tomto človeku. My sme zatiaľ k tomu nedospeli, ale chceli by sme," povedal nám P. Šafranko.

Predpokladá, že tomuto výskumu sa v múzeu budú venovať približne päť rokov, každý rok plánujú otvoriť ďalšiu výstavnú miestnosť s touto tematikou a jedným z výsledkov by mala byť aj databáza vysťahovalcov, ktorá by nebola len súčasťou expozície, ale bola by aj archívne podchytená, takže by záujemcovia mohli v nej aj študovať. Táto expozícia by okrem konkrétnych mien vysťahovalcov z konkrétnych obcí mala predstaviť súčasníkom aj obdobie, v ktorom žili títo vysťahovalci, teda v akých podmienkach.

Vystavené predmety v hanušovskom múzeu sú buď z vlastných zbierok, alebo sú požičané z múzeí v Starej Ľubovni, Bardejove a Spišskej Novej Vsi. Za najvzácnejší P. Šafranko pokladá identifikačný štítok, ktorý po príchode do USA dostával každý prisťahovalec. V hanušovskom múzeu ho majú len jeden. Ďalej sú to fotografie, cestovné pasy, oficiálne pozvania, listy a zvláštnym exponátom je kniha vysťahovalca z Hanušoviec po roku 1945 Andreja Eliáša Ako som objavil Ameriku. Práve cez tohto vysťahovalca z Hanušoviec sa pracovníci múzea chcú nakontaktovať na centrá a inštitúcie v USA, ktoré sa touto problematikou zaoberajú. Takto by sa chceli dostať ku konkrétnym ľuďom. P. Šafranko uviedol svoju predstavu: "Tých ľudí treba preniesť do konkrétneho sveta, že to bol ten a ten z tej a tej obce. Lebo keď prídu návštevníci do múzea, tak hľadajú rodinného príslušníka. Ich nezaujímajú iní ľudia. Prichádzajú aj zahraničné návštevy a spomínajú, že tu žil niekto z ich predkov. Pýtajú sa, či sa u nás nenájde fotografia alebo kartička, ktorú poslal z Ameriky. Toto ľudí veľmi priťahuje."

Zaujímavé sú aj príbehy ľudí, ktorí opustili rodný kraj. Čas je však neúprosný, preto sa zachovali skôr o ľuďoch z posledného obdobia vysťahovalectva. Aj to útržkovito a prostredníctvom ďalších osôb. Priamo z Hanušoviec pochádzal Andrej Sabo, ktorý tu zanechal manželku a v prvej polovici minulého storočia sa vybral za prácou do Kanady. Tam sa spolu s ďalšími tromi - štyrmi vysťahovalcami z okresu Vranov nad Topľou ako dobrovoľník prihlásil do interbrigád a odišiel bojovať do občianskej vojny v Španielsku. "Cestovali loďou. Zachovala sa aj fotografia," poznamenal P. Šafranko. A. Sabo sa v Hanušovciach neukázal 20 rokov, pretože po porážke republikánov v Španielsku bol internovaný vo Francúzsku a domov prišiel až po skončení druhej svetovej vojny.

Vo Vranove bola zasa rodina, z ktorej dvaja bratia sa vysťahovali. Jeden z nich bojoval v maďarskej Červenej armáde, druhý bojoval ako interbrigadista v Španielsku a tretí, ktorý zostal doma, bol tvrdý zástanca Hlinkovej ľudovej strany. P. Šafranko to komentoval stručne: "Taký diapazón v jednej rodine."

Uplynulý čas je nepriateľom výskumu. Napriek tomu sa údaje o vtedajšom vysťahovalectve hľadajú ľahšie, ako o súčasnom vysťahovalectve. Niekedy evidenciu vysťahovalcov viedli okresné úrady. Tie sa tým zaoberali aj preto, že vo vtedajšom Uhorsku išlo o vážny celospoločenský problém. V dôsledku vysťahovalectva klesol počet obyvateľstva, chýbala pracovná sila. O súčasných vysťahovalcoch chýba štatistika. Možno hovoriť len o odhadoch. "Netrúfam si odhadnúť počet terajších vysťahovalcov. Podľa mňa z nášho regiónu na stovky určite. Zatiaľ sa hovorí, že klesá pôrodnosť. To sú prvé zlé signály. Zatiaľ nie sú ani žiadne štatistiky. Ľudia odchádzajú do zahraničia väčšinou so zámerom - dočasne, ale ostávajú tam navždy," nazdáva sa Peter Šafranko z Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou.

Najčítanejšie na Prešov Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 43 575
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 742
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 639
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 248
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 798
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 719
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 524
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 442
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 414
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 283
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Poškodený most.

Župan hovorí o danajskom dare.

4 h
Poštárka zostala pri Opátke odrezaná od sveta.

Malú Lodinu odrezalo od sveta.

8 h
Občianske hliadky v Smižanoch kontrolujú miestnych pri vychádzaní z lokality.

Ďalšie sú v Richnave, Žehre, Hrabušiciach i Lomničke. Ide o komunitné šírenie.

7 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Štefan Hamran.

Hamrana odporučilo len šesť poslancov výboru.

3 h
Vakcínou proti covidu by sa malo na Slovensku očkovať od 27. decembra.

Protilátky nezneutralizovali vírus dostatočne.

5 h
Zuzana Kepplová.

Fico sa snaží, aby jeho sympatizanti udalostiam rozumeli čo najmenej.

3 h
Prehliadku Scandi v pondelok 25. januára otvorí dokument o aktivistke Grete Thunbergovej – Greta.

Dokument uvádza prehliadka Scandi.

3 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop