jemu. Otec Peter Mušinský, rezbár samouk, už od malička ako chlapec vyrezával z dreva hlavne pištole a valašky.

"Vtedy leteli filmy s indiánskou tématikou. V škole som sa ale viac venoval maľovaniu." K rezbárstvu sa potom dostal, až keď sa oženil a usadil. "Mal som viac času pre seba aj pre rodinu. Cez kamaráta som sa dostal k materiálu a náradiu, tak som to vyskúšal."

Začínal s reliéfmi, neskôr prešiel k figurálnym plastikám. Profesne je od železa, pracuje ako nástrojár. "Poznám veľa strojárov, ktorí sú rezbármi."

Od osemdesiatych rokov sa venuje insitnému umeniu s ľudovými a prírodnými motívmi. Pracuje prevažne s lipou, ale aj s dubom, orechom, borovicou, či tujou. "Najtvárnejšia je asi lipa." Na veľa vecí prišiel sám a poznatky z rezbárstva získaval aj na plenéroch a seminároch, ktorých sa zúčastňoval. "Od skúsenejších som sa priučil technike a povrchovej úprave."

Práce má vystavené v rôznych interiéroch a exteriéroch. Na Slovensku i v zahraničí. Najďalej sa dostali do New Yorku. "Na päťdesiatej ulici som mal v súkromnej galérii vystavené tri práce." Z jeho prác, ktoré sú v súkromných zbierkach, sa tešia majitelia v Holandsku, Francúzsku, Taliansku, Rakúsku, Poľsku i v Čechách. Najväčšia jeho plastika meria dva metre.

Pri veľkých kusoch dreva je veľkou pomocníčkou motorová píla. "Keby som to mal robiť všetko rukami, asi by som o ne prišiel. Pri väčších prácach mi pomáha syn." Ako je to s mozoľami? "Až tak tvrdo nepracujem, aby som mal mozole." Spočítané práce, ktoré vytvoril, nemá, ale bude ich viac ako sto. V poslednej dobe sa venuje väčším dielam. "Lepšie sa mi robí. Získal som už zručnosť pri práci s motorovou pílou a veľa si s ňou pomôžem. Potom už detaily doťahujem ručne."

Rezbárstvu sa venuje predovšetkým v lete a v zime oddychuje. "Prípadne doma robím niečo menšie, keď sa už veľmi nudím."

V lete vyrezáva na chalupe. "Zo začiatku som to robieval v byte na kolene. Narobil som pri tom veľa neporiadku, ale manželka mala pochopenie. Nevýhoda bola v tom, že som musel stále po sebe upratovať. Keď robím na chalupe, tam si to môžem nechať rozrobené."

V Stropkove funguje výtvarný klub a pravidelne každoročne robia plenéry práve na jeho chalupe.

Samostatné výstavy mal v Stropkove, vo Vranove a Svidníku. Zúčastňoval sa pravidelne národných výstav v Ružomberku a získal aj celoslovenské ocenenia.

"Som taký typ, že keď začnem na niečom robiť, tak nejem, ani nespím. Chcem to čím skôr skončiť. Keď zavriem oči, pred sebou vidím konečnú podobu diela."

Nerobí si žiadne škice, ani modely. Všetko má v hlave. Ešte sa mu nestalo, aby vyhodil nejaký kus dreva, ktorého sa dotkol dlátom. "Keď sa mi niečo nepodarí, vždy to nejako upravím."

Dĺžka práce na jednotlivých plastikách je rôzna. "Niektoré sa dajú urobiť rýchlo a niektoré drevo mi stojí dlhšie, než sa doňho pustím. Je to vtedy, až zistím, čo je v ňom ukryté. Ja to už iba nájdem. Nesnažím sa znásilňovať drevo."

K rezbárstvu priviedol aj svojho syna Petra juniora. "Od malička pekne kreslil a bolo na ňom vidieť, že má nadanie a chce to robiť."

Nuž, hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Peter Mušinský junior je z jednovaječných dvojčiat a keď sme spomínali jablko, tak Peter otec s úsmevom poznamenal, že ten druhý nevie nakresliť ani to jablko. "On inklinuje skôr k technickým veciam," dodal.

Ale prejdime k Petrovi juniorovi. V čase našej návštevy, keď sme ukončili rozhovor s jeho otcom, sa práve vrátil domov. Stihol si akurát umyť ruky

a zčista-jasna sme ho zatiahli do rozhovoru...

Medzititul: Junior: "Ja som zástanca moderného zmýšľania v umení a otec je viac konzervatívny"

Maľovať začal z ničoho nič, bez akéhokoľvek výtvarného vzdelania. "Začal som najskôr maľovať, až potom prišlo na rad drevo. To mi však viac prirástlo k srdcu, obrazy sú skôr okrajová záležitosť. Práca s drevom sa mi zdá slobodnejšia. Umožňuje mi viac uplatniť fantáziu a drevo je trojrozmerné."

Jeho obrazy sú maľované suchým pastelom, prípadne dotvárané tušom. Majú väčšinou abstraktný charakter a hýria pestrosťou farieb. "Základom je snaha o zladenie typicky pastelových farieb. Ich pestrosť vyjadruje optimistické nálady. Nič pochmúrne v nich nenájdete." Motívy sú úplne slobodné, tak ako pristupuje sám autor k papieru. Jeho výtvarné práce boli ocenené aj na celoslovenskej výstave v Humennom.

Najnovšie maľoval obrazy pre jednu reštauráciu na Štrbskom plese. S darčekmi nemá problém. "Je to výhoda - buď niečo namaľujem, alebo darujem nejakú plastiku."

Čo sa týka rezbárstva, k nemu prišiel tiež spontánne. "Otec robil a ja som naňho pozeral. Potom mi už nestačilo iba pozerať a vyskúšal som to aj ja a hneď mi to išlo." Na rozdiel od jeho otca aj v rezbárstve mu je bližšia abstrakcia ako realita. "Reálne veci je náročnejšie stvárniť." Pre jeho tvorbu je príznačné využívanie sakrálnych motívov.

"S otcom sa dopĺňame. Ja som zástanca moderného zmýšľania v umení a otec je viac konzervatívny. To bude asi vekom."

Obidvaja Petrovia majú okrem spoločného rezbárstva aj ďalšie záľuby, spojené s prírodou. Junior je rybár a otec poľovník. Tieto ich vášne sa odzrkadľujú aj v ich tvorbe.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári