Rakúsko - Uhorska ekonomická si situácia vyžiadala jej vybudovanie a pred rokom na Slovensku opäť ekonomická situácia donútila zrušiť na nej osobnú prepravu? Pýtajú sa - to má byť storočný pokrok? Počuť hlasy: "Ohraďte východ, spravte z nás rezerváciu a budeme žiť z ruky do huby, tešiť sa, že Trnava sa rozmáha." Je osud osobnej prepravy na tejto železničnej trati definitívne spečatený?
Odpoveď by na túto otázku malo dať pracovné stretnutie predstaviteľov Železničnej spoločnosti so zástupcami štátnej správy a samosprávy dotknutého regiónu naplánované na tento týždeň, ktoré by mohlo túto záležitosť posunúť ďalej. Nebude to totiž prvé stretnutie, na ktorom sa bude hovoriť o osude tejto železničnej trate. O možnosti obnovenia osobnej prepravy na nej sa hovorilo aj zhruba pred dvoma mesiacmi pri návšteve ministra dopravy Pavla Prokopoviča. Zástupcovia miestnej štátnej správy a samosprávy už rokovali o probléme s predstaviteľmi Železničnej spoločnosti a poslúžila tomu aj samotná oslava storočnice železničnej trate Vranov nad Topľou - Trebišov.
"Navrhli sme buď štyri páry vlakov alebo štyri vlaky, ktoré by ráno odviezli do práce zamestnancov, deti do školy a potom by ich priviezli. O takúto alternatívu bol záujem. Dohodli sme sa, že divízia osobnej prepravy urobí vyčíslenie nákladov na tieto štyri vlaky a že budeme mať záujem vo februárovom grafikone aspoň o nejakú skúšobnú prevádzku, ktorá by ukázala, že vysoké náklady na túto trať boli možno výsledkom nedôslednosti v jej prevádzkovaní. Lebo tie tržby, ktoré nám prezentovala Železničná spoločnosť, sa nám zdali príliš nízke. Aj oslava storočnice trate jednoznačne poukázala na to, že záujem občanov je," povedal nám prednosta Obvodného úradu vo Vranove nad Topľou Igor Pribula.
Táto železničná trať nevedie cez nejaký 'zapadákov', ale popri nej sa nachádza päť obcí, každá s okolo dvomi tisícami obyvateľov a medzi nimi mesto Sečovce. Takže osídlenie okolo tejto trate je slušné, má ju kto využívať.
Obyvateľom priľahlých obcí nejde do hlavy, prečo bolo nutné zrušiť osobnú prepravu na tejto lokálke, keď trať je "živá" aj teraz, premávajú po nej nákladné vlaky a tak či tak ju musí Železničná spoločnosť prevádzkovať so všetkým, čo k tomu patrí. Starosta obce Sačurov v okrese Vranov nad Topľou Ján Onuško sa nazdáva: "Neverím, že by sa tri - štyri spoje do toho nemohli vtlačiť." A s dávkou sarkazmu dodáva: "Prežiť sa dá aj bez toho, aby táto železnica fungovala. SAD-ka posilnila určité spoje v smere na Sečovce a Trebišov. V našej obci máme výhodu v tom, že sme medzi prvými zástavkami a tým pádom sa naši ľudia do autobusov pomestia. Či sa zmestia aj v ďalších obciach, to už neviem. Najmä v ranných spojoch sú ľudia namačkaní v autobusoch jeden na druhého. Najväčší problém majú ľudia, ktorí dochádzajú za prácou v sobotu a nedeľu a nemajú toľko spojov, alebo dokonca vôbec žiadne."
Nutnosť donúti prispôsobiť sa všetkému. Ľudia v obciach pri železničnej trati Vranov nad Topľou - Trebišov, keď nechcú hrať lotériu, či sa zmestia do autobusov alebo nie, sa dopravujú do práce vlastnými autami. Aby to vyšlo lacnejšie, dajú sa dokopy traja - štyria a striedajú sa pri ich využívaní. Nie vždy sa to dá. "Manžel mojej pracovníčky je železničiar. Viem, že ho najmä v sobotu a nedeľu vozia do Trebišova alebo po neho prichádzajú vlastným autom," poznamenal J. Onuško.
Decembrová oslava storočnice tejto železničnej trate vyznela slávnostne, pomaly ako keby ju otvárali a ľudia od jej sprevádzkovania očakávali hospodársky rozvoj regiónu. Po trati vypravili nostalgický, spomienkový osobný vlak ťahaný parným rušňom. Prišli významné osobnosti politického a hospodárskeho života, starí železničiari - pamätníci, v každej obci boli masy ľudí, vyhrávali kapely. Jednoduché s obnovením na nej osobnej prepravy to však nebude.
"Som presvedčený, že bude musieť participovať čiastočne aj samospráva a bolo by dobre, keby sa našli aj podnikatelia, ktorí budú ochotní podporiť túto prepravu. Tá bola silne prezentovaná napríklad zo strany firmy Seso. Jej majiteľ je nadšenec v tomto riešení a verím, že aj ostatní, ktorí majú záujem, aby to fungovalo, nájdu určitú formu nejakej participácie. Ale nie som optimista v tom smere, že to bude čisto len záležitosť Železničnej spoločnosti," vyjadril sa I. Pribula.
Samospráva, aspoň podľa vyjadrenia starostu obce Sačurov J. Onuška, je ochotná sa finančne podieľať na prevádzkovaní osobnej železničnej prepravy na spomínanej trati. Napokon takto to funguje aj pri autobusovej doprave.
Ako sa k otázke participácie stavajú podnikatelia okresu Vranov nad Topľou? "Nijako. Je to osobná doprava, ktorá by mala slúžiť občanom," odpovedal jeden z vranovských podnikateľov. S reálnou podporou podnikateľov regiónu to teda nie je bohvieako ružové. Niektorí z nich sú ochotní pomôcť pri nadväzovaní kontaktov z kompetentnými činiteľmi a konkrétne rokovania už nechávajú na miestnej štátnej správe a samospráve.
Problémom je aj železničná tarifa na jeden kilometer trate. "Oni ju vyrátavajú v Bratislave. Tú treba účtovať tak: táto trať sa využíva teraz len na nákladnú dopravu. Réžia je tam vysoká. Keď tam prebehne motorka, tak nie že na ňu rozpíšu túto réžiu. Trať musia udržiavať tak či tak - rampy zatvárať, výpravca tam musí byť, či prejde jeden vlak cez deň alebo desať. A oni túto réžiu počítajú aj na túto motorku," rozhorčoval sa podnikateľ.
I. Pribula však uviedol, že zo strany Železničnej spoločnosti bol daný prísľub na zníženie tarify pre osobnú prepravu: "Trať je na rovine, bez výškového prevýšenia a tým aj náklady na pohonné hmoty sú pomerne nízke. Najväčšiu časť nákladov tvorí tarifa za železničný kilometer."
Podstatným bude aj zosúladenie časového grafikonu s potrebami občanov. Školáci by len privítali, keby vlak prichádzal do Vranova nad Topľou o 7.30 hodine a nie ako predtým o 8.10 hodine. "Motorka musela byť zákonite prázdna. Grafikon musia postaviť obce a mestá a nie Železničná spoločnosť v Bratislave. To boli aj príčiny, prečo pozatvárali tie lokálky," poznamenal vranovský podnikateľ.
To už však hovoríme, ako keby o obnovení osobnej prepravy na železničnej trati Vranov nad Topľou - Trebišov bolo rozhodnuté. Pripomeňme len, že v susednom Maďarsku z 25 zrušených železničných tratí už obnovili 11. Dúfajme, že podobné prijateľné riešenie sa nájde aj na východe Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
