tradícia. V tamojšom mestskom kultúrnom stredisku sa o dobrú muziku a zábavu už po piaty raz postaral rodák z neďalekého Nižného Mirošova, dnes už známy spevák Vladimír Kucer. Domáci ho familiárne volajú Voloď a hrať prišiel so svojou kapelou Band. Podľa jeho slov je to akýsi dar Svidníčanom, hoci nezabudol pripomenúť, že prvý koncert zorganizoval jeho brat Igor.

Ešte pred koncertom a zábavou sme ho trochu spovedali a zaujímalo nás, či chodí pravidelne koncertovať do Svidníka preto, že je lokálpatriot a váži si svoje korene, alebo je tu ešte iný dôvod. "Myslím si, že sú tu talenty, ktoré raz budú hviezdy a ja by som chcel byť pri tom. Možno aj svidnícka smotánka chce vidieť už len hviezdy, čo je na môj vkus anomália. Tie sa musia najprv objaviť a preto cieľom štefanských zábav je pozývať hostí a objavovať talenty," povedal nám Voloď.

Keď ako absolvent gymnázia odišiel študovať psychológiu do Košíc, na istý čas sa tam usadil, tvoril a koncertoval. So spolužiakmi vtedy založil kapelu Basta fidli, kde hrávali pre vlastné potešenie, ale časom si našli svoje publikum a nazbierali skúsenosti. Po nežnej revolúcii išli hrať do Švajčiarska, ako Voloď hovorí, na "zárobotky".

Momentálne žije v Bratislave a ako nám prezradil, pracuje na treťom albume, ktorý by mal vyjsť začiatkom roku 2004. Podľa vlastných slov tvorí muziku pre náročnejších. "Slovensko sa musí dostať z antikultúry trochu vyššie. Nemôže byť predsa smerodajný taký Senzi Senzus, alebo Drišľak. Musíme si dávať laťky stále vyššie a ja sa s kapelou o to snažím." Inak, žije sám, tvorí v slobodnom povolaní, ale ako tvrdí, nie je osamelý.

Jednoducho, pohodový človek. Má na to aj recept. Vraj, keď sa človek vie o seba postarať sám a nemusí byť nikomu zaviazaný, je slobodný. "Pracujem na svojej budúcnosti, ale netrápim sa nad tým, čo presne sa zajtra stane a už vôbec nie nad tým, čo bolo včera. Môžem to zanalyzovať, poučiť sa, ísť ďalej, ale budúcnosť je podstatná. Na druhej strane nemám rád ľudí, ktorí život vnímajú ako disketu a programujú sa. Sami sa tým obmedzujú a strácajú energiu."

Keďže tento rok sa neodvratne blíži k záveru, opýtali sme sa, čo želá Svidníčanom do toho nasledujúceho, alebo ľuďom vo všeobecnosti. "Želám si, aby ľudia pochopili, že celý život je o rovnováhe materiálneho a duchovného sveta. Tú rovnováhu si musí každý nájsť sám bez ohľadu na spoločnosť, politikov či iné problémy. V princípe im prajem najmä zdravie. Telesné aj duševné. Lásku, tá veľmi chýba a vnútorný pokoj," čo znelo trochu filozoficky, trochu psychoanalyticky, čím v sebe nezaprel ani profesionálnu orientáciu psychológa.

Napokon, prezradil nám, že raz, bližšie nevedel špecifikovať čas, sa tým bude zaoberať. Podľa jeho názoru veľa ľudí potrebuje pomoc, žijú pod obrovským tlakom, v marazme, ale vnútorne sa bránia tomu, aby vyhľadali pomoc odborníka a vyrozprávali sa z toho. To považuje za chybu, ktorú je dôležité odstrániť. Vraj vyspovedať sa farárovi už nestačí.

"Aj teraz robím takého kamarátskeho psychoanalytika, ale raz sa tomu budem venovať naplno. Ešte neviem kedy. Asi keď viac dozriem, lebo teraz mám veľa aktivít. Robím hudbu, biznis, aktívne športujem aj analyzujem. Robiť psychológa chce však celého človeka, preto ešte chvíľu počkám."