poslanec mestského zastupiteľstva," tvrdí Jozef Čičvák, učiteľ zemepisu a prírodopisu, podpredseda územného spolku Slovenského Červeného kríža (SČK) v Prešove a predseda miestneho spolku SČK v Sabinove, čo pokladá za svoj koníček. "Ak mám ešte voľno, venujem sa záhradke i domácemu majstrovaniu. Doma viem urobiť skoro všetko. Opravím vodovodnú batériu, namontujem luster, maľujem a lepím tapety a ako maliar natierač zvládnem aj rámy okien a dvere."

Učiteľ Čičvák už precestoval Česko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, Rumunsko, či Bulharsko. "Učiteľ geografie by mal na to mať prostriedky, aby mohol svet prejsť, a tak žiakom ukázať, či už fotografie alebo videozábery, aby ich lepšie motivoval k učeniu. Motivácia je v súčasnosti ťažká, keď platy učiteľov sú také nízke a učebné pomôcky biedne. Mnoho dobrých vecí sa dá vidieť v televízii, len ich nedávajú v čase vyučovania. Je teda potrebné si to natočiť na videokazetu a potom premietať deťom."

V lete tohto roka zablúdil až na druhý koniec sveta, na Havajské ostrovy. "Po vyše tridsiatich rokoch praxe som sa tam dostal vďaka mojej dcére a zaťovi, ktorí žijú v Amerike. S manželkou sme na Havaji strávili desať dní. Bolo to neopísateľné." Ohromilo ho tam vraj všetko: "V prvom rade prírodné krásy Havajských ostrovov, pláže, či už biele alebo čierne i sopka Haleakala. Autom sme vyšli až k vrcholu, aj keď je to národný park. Cesty sú tam krásne, rovné, bez hrbolčekov, či jám. U nás na Slovensku nie sú také ani diaľnice. Dostali sme sa do výšky 3 055 metrov. Pohľad dole na Tichý oceán alebo do krátera sopky bol úžasný. Prekvapilo ma, že na vrchole sopky nie je rastlinstvo. Jediná rastlinka, ktorá tam rastie, je podobná kaktusu a veľmi pekne kvitne. Taktiež tam neboli žiadne živočíchy ani hmyz. Videli sme len samičku husi s mláďaťom. Inak je tam čistá vyvretá hornina, ktorá sa dostala na povrch pri sopečnej činnosti pred 213 rokmi."

Ochutnali i zvláštne havajské jedlá. "Podávali množstvo morských živočíchov v polievkach, omáčkach alebo ich pripravili na ražni. Jedli sme rôzne druhy ovocia, ktoré sme videli prvýkrát." Keď prechádzali pralesom, prekvapila ich extrémna horúčava, okolo 42 stupňov Celzia v tieni a stopercentná vlhkosť vzduchu. "Keď sa človek prechádzal v krátkych nohaviciach a tričku, bol celý mokrý." Podľa J. Čičváka je potrebné to vidieť, pretože slová na opis nestačia.

Z troch dcér mu zostala v Sabinove iba jedna. "Najmladšia dcéra bola rok na študijnom pobyte v Kalifornii v Denveri po skončení vysokej školy. Druhá je v Kalifornii vydatá za lektora anglického jazyka a učí na dvoch vysokých školách matematiku. Máme tam dvojročnú vnučku Chiaru Alexandru. Veľmi sa z nej tešíme."

Snov mal J. Čičvák veľmi veľa. "Všetko však záležalo na peniazoch. Sen o Havajských ostrovoch sa mi vyplnil. Nikdy by som si to nebol pomyslel. Stále sme sa smiali, keď sme prechádzali severovýchodom Slovenska cez obec Havaj, že to sú naše Havajské ostrovy. A keď sme išli tou obcou so zaťom z Ameriky a dcérou, tak mi povedala: Ocko, pôjdeme na Havajské ostrovy. A ja jej na to: Veď ideme cez Havaj! Trocha sme sa nad tým pousmiali, no netušil som, že na ozajstný Havaj raz naozaj pocestujem."

Prezradil aj svoje životné krédo: "Robiť všetko tak, aby si ľudia vážili moju prácu, aby som ľuďom vedel pomôcť v každej chvíli a aby som aj ja mohol očakávať, že v prípade mojich ťažkostí mi niekto pomôže."