dokáže udržať hocaký predmet, prišiel Jozef Vodila z Vranova nad Topľou, už keď mal šesť rokov. Nevedno, prečo, či sa chlapcom odnechcelo naháňať sa za pukom, ale pri hokeji si len tak z ničoho nič položil hokejku na bradu a samého ho prekvapilo, ako ju dlho udržal. Medzi chlapcami to bol výnimočný výkon, a tak sa v tom zdokonaľoval. "Je to vrodená vlastnosť," skromne poznamenal J. Vodila.

Lenže okrem uznania kamarátov vo vtedajšom režime nemal šancu sa s tým uplatniť. Proste sa niečo podobné nenosilo. Tak sa vyučil za čašníka a dodnes v tejto profesii pracuje. Nájdete ho vo vranovskej reštaurácii Saigon, ako počas obedňajšej či večernej špičky roznáša klientom jedlo a nápoje. Klasicky, v rukách, hoci nepochybujem, že by im ešte viac chutilo a mali by z toho aj zábavu, keby im objednávky roznášal na brade. Jeho fotografiu však nájdete aj na obale Guinnessovej knihy rekordov, do ktorej sa dostal, keď v roku 1996, kedy v Pelhřimove udržal na brade 22 dvojkilových prepraviek od piva Budvar.

Ešte predtým aj ako čašník neraz predviedol svoje schopnosti, keď si položil na bradu či nos to, čo bolo poruke - tanier, fľašu, mrkvu, stoličku alebo stôl. Svoje schopnosti predvádzal skôr kolegom ako širokej verejnosti. "Neexistuje predmet, ktorý by som neudržal na nose, na brade, na noži držanom v ústach alebo na zápalku môžem postaviť nôž na špici," vyratúva J. Vodila. Má však limit a tým je predmet ťažký 42 kilogramov.

Známym sa J. Vodila stal aj mimo rodného mesta až po šnúre televíznych súťažných relácií Správny kľúč. "Vo Vranove som robil prevádzkara a stavili sme sa s majiteľom, že udržím na brade desať košov. Vyhral som a po tej stávke ma prihlásil do súťaže v Správnom kľúči. Potom to už bežalo," zaspomínal na začiatky J. Vodila.

Potom prišli na rad rekordy. Ten najslávnejší sme už spomenuli. Boli však aj iné pozoruhodné výkony. Čo tak si dať - samozrejme na bradu - tri pivné sudy, poprípade udržať dva sudy, ale to by ste museli byť na kolieskových korčuliach, alebo udržať na brade tri horské bicykle.

Podobnými výkonmi J. Vodila najčastejšie exceluje pri reklamách na rôzne výrobky a pre rôzne televízie. Nemyslíte si, že je to zábavka, ako ju prežívate pred televíznou obrazovkou. Nejde len o samotné výkony. "Pamätám si, ako odo mňa požadovali v januári pri dvanásťstupňovom mraze, aby som zdvihol tri horské bicykle, či kanoe. Mal som vystupovať v krátkom tričku, aby bolo vidno nadpis firmy a vydržať 15 minút," ešte aj teraz oziabalo J. Vodilu pri spomienke na túto akciu.

Venuje sa nielen okázalým veľkým výkonom, ale má pripravený aj malý žonglérsky artistický program. "Dám si desať pohárov na nos, alebo dáždnik. Popritom telefonujem, fajčím, môžem niečo piť." Chce to poriadnu dávku sústredenia sa. Práve s dáždnikom na nose sa J. Vodila pokúšal prekonať rekord, ale po tri štvrte hodiny pokus musel prerušiť. "Pri podávaní cigarety kolegom som si popálil pery a vtedy mi dáždnik spadol. Dalo by sa vydržať aj hodinu dvadsať, len treba trošku tréningu."

Teraz na tréning J. Vodila veľa času nemá. "Je viac práce a aj rodina si vyžaduje svoje. Tá je u mňa na prvom mieste." Pre rodinu odmietol aj ponuku vystupovať so svojimi kúskami v Nemecku. "Tam by boli aj peniaze, ale rodina je rodina. Skôr by som prijal nejaké vystúpenie vo Viedni. Viem si predstaviť, že by som mal jedno vystúpenie v noci o jedenástej, inde o dvanástej a na treťom mieste o jednej hodine. To by sa mi páčilo. Vranov je malé mesto a tu sa to takto nedá zorganizovať. Veľa ľudí doma mi hovorí, prečo sa tomu nevenujem, lebo je to činnosť na zárobky dobrá. Ale ja sa venujem svojej robote. Keby som dakde išiel, musel by som sa odlúčiť od rodiny. Pozvánky sú, ale prvá je rodina," vyznal sa J. Vodila.

Spomenul si aj na nedávny Silvester, keď v Poprade mal päť vystúpení: "Silvestra som neužíval, len som pendloval. Silvestra sme si s manželkou prehodili na druhý deň."

Známy ekvilibrista sa už sám neponúka rôznym agentúram, na vystúpenia ho volajú samotní organizátori. Popritom rozmýšľa aj nad inováciou svojich kúskov, hoci nenamieta, keď s nápadom príde aj niekto iný.