od jeho útleho veku. O dva roka mladší Laco Bubnár, ktorý tiež študuje na Strednej umeleckej škole v Košiciach operný spev, prišiel do Detského domova v Šarišských Michaľanoch len tento roku. Obaja chlapci si v momente hudobne "sadli" a založili duo Inols (Sloni na opak).

"Text prvej vlastnej piesne som napísal, keď som mal asi trinásť rokov. Mala názov Ja a Ty," spomína Ferko. "Už ani presne neviem, o čom bola. Možno o láske k nejakej dievčine, ale nebol som si ešte istý ku ktorej... (smiech). Prvú pesničku, ktorú som zložil a bola hraná aj na koncerte, bola pieseň Tieto chvíle. Ja som robil hudbu a text Janka Jureková z nášho domova."

Lacko je v Šarišských Michaľanoch od mája tohto roka. "Naša spolupráca s Ferom začala už skôr. Stretli sme sa na jednom koncerte v Bratislave pred štyrmi rokmi, kedy sme si spolu zaspievali prvýkrát. Tvoriť hudbu a texty i spievať ako Inols sme začali, keď som prišiel do domova v Šarišských Michaľanoch." Laco vie vymyslieť pieseň aj sám, ale ako vraví: "Som radšej, ak tvoríme spolu s Ferom." Z Lacovej dielne je napríklad pieseň na ich pripravovanom CD Láska, ktorá neplače. Jeho zásluhou vznikla aj úprava latinskej piesne Rai do mire, ktorou v nádhernom dvojhlase chlapci ohúrili divákov na poslednom koncerte Sloníčat. "Bola to náhoda. Pani profesorka na umeleckej škole ma nechala vypočuť si niekoľko piesní. Ja som si ich prepínal, až som zrazu našiel jednu, ktorú som si začal sám spievať. Ani som netušil, že pani profesorka stojí neďaleko mňa. Keď som ju dospieval celú, navrhla mi, aby som vystupoval na koncertoch. Začal som so skladbou pracovať, vymyslel som slová, až sme ju naspievali spolu s Ferom a Sloníčatami."

Ferko s Lackom majú na spoločnom konte vyše pätnásť nových piesní, ktoré spievajú buď ako duo Inols alebo s deťmi z domova. Najobľúbenejšiu z nich by si vraj vybrať nevedeli: "To sa nedá, všetky sú veľmi pekné a hovoria o láske..." Dvanásť nových piesní sa objaví aj na spomínanom CD, ktoré Sloníčatá predstavia začiatkom budúceho roka.

"Šťastie, náruč mamy a život i medziľudské vzťahy," sú podľa Ferka nosnými témami ich piesní. "Sú aj o pochopení ľudí, ktorí to potrebujú a porozumení," dopĺňa Lacko. "A hlavne o láske..." Ferko tvrdí, že je to skôr o láske ako takej medzi ľuďmi "ale niektoré piesne sú venované konkrétnej žene, napríklad piesne Kytička mame a Tieto chvíle pani riaditeľke Eve Džodlovej".

Žena - múza, do ktorej by boli chlapci zamilovaní, v ich živote vraj ešte neexistuje. "Oni sú zamilovaní do spevu. Ich najväčšou životnou láskou, ako ich ja poznám, je spev," tvrdí riaditeľka DD v Šarišských Michaľanoch E. Džodlová. Na otázku, či sa veľmi bojí, že sa predsa len zamilujú a odídu jej, reaguje: "Viete čo, oni prídu, aj keby raz odišli. Keď sa zamilujú, tak budem mať ďalšie deti! A ich polovičky budú moje polovičky."

Ideálna priateľka by podľa Ferka mala mať s ním spoločné názory: "Mohla by byť spolovice ako ja. Nie úplne, lebo neverím na ideálne partnerstvo. Mohli by sme mať rovnaké záujmy, tanec, spev, hudbu, ale keby bola zameraná na iný druh umenia, napríklad výtvarné, vôbec by mi to neprekážalo, skôr by ma to fascinovalo."

Lacko tvrdí, že každé dievča je pekné: "Mne ide o to, aby mala dobré srdiečko. Nemusí mať ideálne miery. Ale mohla by byť trošku vyššia, nech mi nie je až po kolená."

Ferko je typ všestranne nadaného umelca. Jeho tanečné schopnosti sa prejavili už v útlom veku. "Môj prvý tanečný pohyb bol len taký zboka nabok. Iba som sa tak prehadzoval. Ale v domove vedeli všetky deti tancovať. Od každého som niečo preberal. Mal som svoj tanečný krok, ktorý sa stal populárnym, v štýle funky." Neskôr, ako najmladší, sotva deväťročný účastník svetovej súťaže v Chorvátsku, kde spieval so Sloníčatami, zožal veľký úspech spevom a tancom v štýle Michaela Jacksona. Aj v budúcnosti sa chce uberať umeleckým smerom, hlavne spievať populárnu hudbu.

Lackov tenor znie, akoby spieval Bocelli. Napriek tomu sa možnosti spievať v opere bráni. Láka ho skôr muzikál, pretože sa mu podobajú aj piesne Sloníčat: "Mňa opera vôbec nebaví. To, čo po mne chcú v škole, je príliš vážne." Svoje spevácke nadanie vraj objavil sám: "Keď som bol ešte v inom detskom domove, tak na sociálnom zariadení bola vždy dobrá ozvena. Tam som si pospevoval. Prišla tam náhodou jedna z našich vychovávateliek a hovorí: Veď ty máš úplne operný hlas. Ja som sa začudoval: Vážne? Potom som sa tým začal zaoberať, až som sa dostal na umeleckú školu."

Keď Fero s Lacom tvoria, prípadné spory riešia diskusiou: "K hádkam ani bitkám nedochádza, skôr si to vieme vysvetliť. Ak to však nejde po dobrom, tak sa na chvíľu 'rozpustíme', aspoň na hodinu či dve a potom pokračujeme ďalej."

Tvoria spôsobom, čo im pri akordoch napadne. "Mne sa niekedy nechce," prezrádza Ferko. "Stane sa, že Laco ma naháňa: Fero, veď ty si taký lenivý, poď už niečo písať! Už keď dlho nie je nič vonku a mne sa práve nechce, tak to Laca začne chytať. Mňa zase musí niekedy tak poriadne kopnúť múza."

Chlapci sa priznali, že pokiaľ textujú spoločné piesne, dokážu sa na nich dohodnúť. Pri skladbách, ktoré spievajú po jednom, sa už výpoveďou líšia. "Ferove vyznania sú určené akoby nejakému konkrétnemu človeku. Ja to podávam skôr všeobecne," vraví Laco, na čo Fero dodáva: "Mám jednu pesničku, volá sa Nežná. Je skôr populárnejšieho charakteru. Tá pieseň je spomienkou na moju bývalú lásku. Ale dá sa vnímať aj všeobecne, pasuje hlavne tým nad dvadsať, keď sú zamilovaní."

Závisť zo strany ostatných Sloníčat voči mladým talentom vraj neexistuje. "Práve naopak, sú radi, že majú takých spevákov. Veď my sme tam vlastne všetci speváci," vyznal sa za oboch Lacko.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári