Patrí k súborom mladej generácie, jeho členmi sú najmä študenti stredných a vysokých škôl. Súbor reprezentuje mesto nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Medzi jeho najvýraznejšie úspechy patria Laureát medzinárodného folklórneho festivalu v tureckom Aydine v rokoch 1995 - 1996 a Cena za udržiavanie a šírenie ľudových tradícií na prvom medzinárodnom festivale Karpatského euroregiónu v poľskom Iwoniczom Zdroju.
Súbor má tri zložky: tanečnú, hudobnú a spevácku. V súčasnosti predstavuje stabilné umelecké teleso. Je v ňom aktívnych tridsať tanečníkov, šesť spevákov a osem muzikantov. Interpreti spevu a tanca sú vychovávaní v detskom folklórnom súbore Rosnička, kde v dvoch vekových kategóriách pôsobí šesťdesiat detí. Od svojho vzniku sa Stropkovčan zameriava na scénické spracovanie folklóru regiónov Zemplín a Šariš. Pri jeho zrode stála a zároveň je jeho umeleckou vedúcou Anna Knežová.
"Keď som prišla bývať do Stropkova, k folklóru som mala blízko, pretože sama som od detstva tancovala v niekoľkých súboroch. Po revolúcii sa pôvodne dva súbory zlúčili do jedného. Bohaté krojové vybavenie, ktoré navrhovala Melánia Nemcová a tiež ľudové hudobné nástroje prešli do Stropkovčana," povedala A. Knežová.
Tým, že v Stropkove nemajú vysokú školu, ani veľa pracovných príležitostí, je veľká migrácia mládeže. "Po strednej škole nám ľudia odchádzajú do iných miest a do zahraničia. Dosť nás to trápi, lebo tanečník potrebuje určitý čas, aby sa vypracoval."
Čo sa týka zamerania a obsahovej stránky súboru, A. Knežová zbiera historické kultúrne pramene, ktoré prenáša do choreografií. "Radi robíme obradové tance a pásma kvôli tomu, že je to mne aj ľuďom blízke a zaujme ich to."
Teší ju, že aj napriek tomu, že v Stropkove neboli také silné folklórne tradície, darí sa im vzbudzovať záujem o túto oblasť u mladých ľudí a vystúpeniami v meste si vychovávajú publikum. Na otázku, koľko ľudových piesní pozná, prevrátila oči. "To sa nedá zrátať. Je to veľké množstvo nielen zemplínskych piesní, ktoré som si so sebou priniesla, ale aj z tohto regiónu a množstvo piesní mám len v hlave."
V Stropkovčanovi si už nezatancovala. "V začiatkoch som robila rozcvičky a pohybového pedagóga, ale tancovať, to už nie."
V súčasnosti si však ešte zatancuje s terajšími aj minulými tanečníkmi na rôznych spoločenských podujatiach. Skôr odspieva, keď chýba nejaký spevák. "Počas jedného vianočného vystúpenia sa nám stalo, že sólistka odpadla. Mám tú výhodu, že všetky texty ovládam. V prvom rade som sa nestarala o ňu, to už mali na starosti iní. Chytila som mikrofón do ruky a spoza opony som odspievala celý program, ktorý mala sólistka a nikto nič nezbadal. Keby som nevedela spievať, neviem čo by som urobila. Môžem ďakovať Pánu Bohu, že mi dal taký hlasový fond."
Hlas má natrénovaný zo spevu v cirkevnom zbore. Čo sa týka choreografií, tie si robí predovšetkým sama. "Je to už štylizovaný folklór. Ja skôr inklinujem k lyrike a najstarším tancom, ako sú krucená a dievčenské tance." S čapašmi a mužskými tancami jej prichádzajú pomáhať iní choreografi. "Takisto mám už šikovných tanečníkov, ktorí tiež vedia vytvoriť nejaké tance."
Čo pre ňu folklór znamená? "Mám k nemu vzťah od detstva. Je to moje hobby, môj relax a som rada, keď môžem vystúpeniami urobiť radosť iným."
Paradoxom je, že jej manžel nemá rád folklór, ani mladší syn. "Tí sú na modernú hudbu."
V jej šľapajách však kráča dvadsaťdvaročný syn Matej, ktorý v Stropkovčanovi tancuje už tri roky. Opýtali sme sa ho, čo sa jemu páči na folklóre. "Začalo to z ničoho nič. Bol som sa pozrieť a vyskúšal som si to. Nadchla ma predovšetkým dynamická hudba. Nebavia ma pomalé veci." Zaujímalo nás, či ho na tancovanie nahovorila mama. "Zo začiatku áno, hovorila, aby som to skúsil. Potom ma to však chytilo. Viem sa však vyblázniť aj na diskotékach. Mám rád hudbu vo všeobecnosti. Nezáleží na tom, či je ľudová alebo moderná."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
