možnosť lacného nákupu potravín. A našinec to začal využívať. Šesť hodín ráno. Budova prešovskej železničnej stanice začína sa neobvykle naplňovať cestujúcimi. Kupujú spiatočný lístok na vlak Košice - Krakov. V rukách, alebo na chrbtoch, majú veľkú nákupnú tašku, alebo batoh - príznačná zvláštnosť "pútnikov". S približovaním 6. hodiny 40. minúty "pútnikov" stále pribúda a postupne rastie nervové napätie. Treba sa dostať do vlaku a vybrať správny vagón (najlepšie do prostriedku) a zaujať strategické miesto (najlepšie hneď pri vchode, radia skúsenejší). A tak to je už dlhšie časové obdobie deň čo deň. Obchodná turistika našich dôchodcov (a nielen ich) na zlepšenie svojho živobytia. Postupne už aj tak plný vlak sa doplňuje novými a novými "pútnikmi" až na prasknutie. Smer Leľuchov.
V preplnených vagónoch prevláda nevľúdna atmosféra a prevažne obchodné úvahy typu: "Koľko sa dá previesť kuracích stehien?" "Iba do 5 kíl, lebo vraj minule colníci chodili s váhou a kontrolovali." "Ale to iba pre formu, veď také množstvo ľudí by museli kontrolovať do rána." "A vy, babka, prečo nesedíte doma, ale s bakuľkami sa vydávate na takú komplikovanú cestu?" - zvedavá otázka pre susedku. "Čo je vás do toho?," nevľúdna odpoveď.
Tak beží čas naplnený dialógmi a vlak sa blíži k Plavču. Napätie stúpa. Ešte posledná zastávka na našom území Čirč a už sa vynára nový most a nový hraničný prechod, ktorý ešte nie je v úplnej prevádzke. Poľsko. Piskot bŕzd a obrovská masa našich turistov prekonáva pozoruhodnú výšku: perón tu totiž je iba pri dvoch vagónoch. Ľudia skáču, padajú, preskakujú a rýchlo utekajú k autám, pristaveným šikovnými poľskými obchodníkmi. Tie naplnené prvými šťastlivcami rýchlo jeden pred druhým vezú nádejných zákazníkov do svojich obchodíkov, aby sa čím skôr vrátili pre ďalších. Zvyšok ľudskej masy uteká hore kopcom po svojich. Treba stihnúť spiatočný vlak, ktorý odchádza o dve hodiny. Scenár podobný osídleniu divokého západu v USA.
Obchody sú v každom domčeku. Maličké, ale obsluhujú rýchlo a milo. Napriek tomu fronty pri každom obchodíku sú dlhé. Záujem kupujúcich je široký: kuracie stehná, prsíčka, bôčik, klobása, ryby, údené kyslé, mrazené, slané, paštéty, olej, maslo atď. Všetko oveľa lacnejšie ako u nás. Kvalita? Nikto o nej neuvažuje. Rozhoduje základný trhový ekvivalent - cena.
Po naplnení tašiek, batohov, igelitiek sa "pútnici" ponáhľajú na zastávku. Aj tu sa poľskí obchodníci snažia svojich zákazníkov odviesť späť, najmä zo vzdialenejších predajní. Poliaci to vedia: Na zastávke je pozdvihnutá nálada. Ľudia, spokojní z obchodných transakcií, pri očakávaní vlaku vyslovujú bežné úvahy: "Mali by sem prísť novinári a natočiť pohyb našincov. Bola by to dobrá prezentácia nášho turistického ruchu." "Áno, nech by videli naši ministri Mikloš a Kaník ako sa zvyšuje naša životná úroveň." "Ako žije náš bežný človek. A ako sa robia obchody." "U nás by dávno zasiahla polícia a zavrela také obchody, koľko korún denne odnášame do Poľska." "Prečo len my musíme stále cestovať za nákupmi, či do Poľska, Maďarska, Česka... A štartovacia čiara pre všetkých bola rovnaká. Ako riadia náš štát?"
Naraz sa debaty prerušujú. V zákrute sa objavuje vlak. Zase stúpa napätie, dostať sa do vlaku bude zložitejšie. Veď u každého pribudli naplnené nákupné tašky. Aj keď poriadne natlačení, ale s dobrým nákupom a povznesenou náladou vraciame sa domov.
Autor: Michal Škurla
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
