storočia. Potom v tom istom storočí po masovom preniknutí televízie medzi verejnosť a v posledných desaťročiach po objave a rozšírení nových elektronických médií a nosičov informácií. Kniha je však ako fénix vstávajúci z popola. Stále má medzi nami svoje miesto a asi tak skoro ju nezahodíme ako prežitú vec. Zatiaľ sa k nej nesprávame ani ako k starožitnosti - peknej, srdcu milej, ale skôr "fajnšmekrami" obdivovanej, než praktickej. Nie nadarmo predvianočné prieskumy hovoria, že väčšina ľudí by si najradšej ako darček pod stromček priala knihu. Až potom nasleduje zdravie a auto.
Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou sa nespolieha na nezničiteľnosť knihy, teda hodnôt v nich. Snaží sa, samozrejme, uplatňovať vo svojej praxi najnovšie komunikačné technológie a zaviedla aj internet. "Ale aj cez to všetko kniha má priestor, má budúcnosť. Kniha len tak nevymizne. Do vlaku si určite človek zoberie skôr ju, ako not - book. Pred spaním si zvykneme niečo prečítať a do postele určite idete s knihou a nie s počítačom," rozhovorila sa o knihe pracovníčka Hornozemplínskej knižnice Regina Kačeriaková. Ale knižnica zároveň hľadá spôsoby zatraktívnenia aj tej klasickej knihy pre svojich čitateľov.
Pre tých, ktorí si radi nielen niečo prečítajú, ale "šteklí" ich aj tvorivá "žilka", v roku 1996 zriadili klub milovníkov písaného slova, čiže MIPIS. A v roku 2000 vyhlásili prvý ročník literárnej súťaže. Už vtedy na ňu reagovalo 21 autorov. Tohto roku súťaž zaznamenala rekordný počet autorov a aj prihlásených prác. "Myslím, že má tendenciu kvalitatívne stúpať, pretože sa objavili práce, nad ktorými sa pozastavili aj hodnotitelia. Dokonca mali pocit, ako keby to nepísali deti samotné. Skutočne deti to ťahá k písaniu a literatúre vôbec," vyjadrila sa ďalšia pracovníčka Hornozemplínskej knižnice Bibiána Diliková.
Pritom účastníkov literárnej súťaže vo Vranove nad Topľou nelákajú cenami. Tie sú skôr symbolické. Hlavnou cenou sú knihy a potom len drobnosti, ktoré svedčia o pozornosti knižnice k autorom literárnych prác.
"Vidno, že kto má skutočný záujem, tak mu nezáleží len na cene, ale ide mu o písanie pre písanie a pre radosť z písania," poznamenala B. Diliková a dodala: "Veľmi milo ma prekvapilo, keď deti po skončení akcie sa vo veľkom množstve chodili pýtať, kde urobili chybu a v čom by sa mohli zlepšiť."
Veľkým pozitívom posledného ročníka súťaže je skutočnosť, že práce zaslali nielen študenti, ktorí predsa len majú k literatúre najbližšie, ale aj autori strednej a staršej generácie. Hlavným zámerom je však pritiahnuť ku knihe deti, pre ktorých sú ináč veľkým lákadlom počítače a počítačové hry. Čo im na oplátku môže poskytnúť knižnica?
"Myslím, že pohodu, pokoj, pretože vonku vládne skôr zhon a ruch. Väčšinou deti, ktoré k nám chodia, sú tvorivé deti," pokúsila sa zhodnotiť svoje poznatky B. Diliková a pokračovala: "Možno ich k nám privádza aj presýtenosť počítačmi a médiami, ktoré na nich tlačia. V knihe nájdu predsa trošku iný príbeh a o niečom inom, ako je to v televízii. Takže aj to."
Aj pri ťažkej finančnej situácii, kedy finančných prostriedkov nikdy nie je dosť, aj za pomoci mesta Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou má čo ponúknuť detskému čitateľovi. Popri klasických autoroch aj nové knižné tituly, "ktoré skôr zasahujú do sveta dnešného dieťaťa a deti siahajú skôr po týchto dielach".
Hornozemplínska knižnica nedávno uskutočnila v školách Vranova nad Topľou prieskum záujmu deti o knihy. Dopadol pre knižnicu a najmä pre knihu veľmi dobre. "Zaznamenali sme aj to, že deti vo väčšej miere začínajú hľadať hodnoty opäť niekde inde, ako je tá technika," podelila s s poznatkom B. Diliková.
Knižnica záujem o knihy umocňuje aj vydávaním zborníkov prác z nej organizovanej literárnej súťaže. R. Kačeriaková dodala: "Niektoré práce členov klubu MIPIS boli zverejnené. Tri jeho členky vydali knihy."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
