Prešovčana, ktorý je tu na to, aby v prípadoch, keď zlyhajú ostatné právne možnosti, poradil a zariadil veci týkajúce sa občianskych práv v prospech poškodeného občana. Slovenská republika, súc poučená skúsenosťami iných demokratických krajín, prijala takýto inštitút - verejného ochrancu práv. Nejde o žiadnu novinku, inštitút verejného ochrancu práv vznikol vo Švédsku v roku 1809, odtiaľ je aj pomenovanie ombudsman. Samotný inštitút tohto typu je však omnoho starší. V samotnom meste Prešov bol takýto "ombudsman" už v stredoveku. Volal sa tribún ľudu a spravidla išlo o richtára, ktorému skončilo funkčné obdobie. Nuž fajn, máme Úrad verejného ochrancu práv, parlament zvolil aj jeho hlavu - je to docent, právnik a Prešovčan Pavel Kandráč.
A prečo o tom píšem? Nuž, viackrát som v médiách zaregistroval, že v kontroverzných prípadoch sa slovenskí občania rovno oháňajú Štrasburgom, kde sídli Európsky súd pre ľudské práva. Sem tam ešte niekto skúša šťastie u prezidenta, ktorý má právomoc zmierniť či zrušiť trest, prípadne pozastaviť stíhanie. Ale žeby sa niekto obrátil na ombudsmana, ktorý je tu presne na to, to som nepočul. Prečo?
Podľa internetovej stránky ombudsmana výpočet je taký, že úrad od svojho začiatku z 3137 podnetov vybavil k 1. decembru 57 percent. Či je to málo, alebo veľa, to neviem, ale jedno viem určite - v médiách nie je po Kandráčovi ani vidu, ani slychu. Jeho imidž veru nie je práve najlepší. Pavel Kandráč toho vo svojej funkcii veľa neukázal. Iste, od človeka s komunisticko-mečiarovskou minulosťou sa zázraky čakať nedajú, ale aj tak je výpočet úbohý. Mediálne výstupy mal slovenský ombudsman takmer nulové. Povedal akurát, že nemá peniaze na úrad a potrebuje viac a zaperlil, že ho nemáme volať ombudsman, lebo by si ľudia mohli myslieť, že je naozaj ombudsmanom, kým on je verejným ochrancom práv. No nie je zlatý? To akoby Dzurinda vyhlásil, že nie je premiér, pretože je predsedom vlády, alebo by sa Chudík urazil, keby ho nazvali županom.
Možno preto sa o slovenskom ombudsmanovi toľko nepíše, lebo sa venuje podobným prípadom... Máme však našťastie aj Ústavný súd SR, prezidenta SR, tretí sektor a ďalšie mechanizmy ochraňujúce práva občanov. Možno je problém v inom. V každom prípade, hoci mi v tejto chvíli pripadá inštitút ombudsmana zbytočný, nie je tomu tak. Plne rešpektujem Pavla Kandráča sťaby ombudsmana (pardón, verejného ochrancu práv). Zvolil ho v tajnej voľbe parlament, ktorý sme si v priamych voľbách zvolili sami. Nazdávam sa, že rozhodol zle, ale nech je ako je, je to daň za demokraciu. Keď sa však na to pozriem z druhej strany, možno je dobre, že sa náš ombudsman príliš nepretrhol. Radšej sa mediálne neprezentovať, veď jedna tlačovka stačila nášmu verejnému ochrancovi práv, aby ukázal čoho je schopný. Z mojich a vašich daní sme už zaplatili aj väčšie nezmysly než je inštitút ombudsmana a ten vo všeobecnosti nemusí byť zlý. Želám mu (nielen inštitútu, ale aj pánovi Kandráčovi) teda veľa úspechov do budúcnosti, a poslancom lepšiu ruku pri budúcej voľbe verejného ochrancu našich práv.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
