folklórneho súboru Sabinovčan. Pri folklóre sa pred desiatimi rokmi zoznámili. Dnes sú partnermi aj v osobnom živote.

V súbore Sabinovčan vraj "rozmýšľajú ženy a muži potom rozhodujú," tvrdí Patrícia. "Ona si myslí, že rozmýšľajú, ale to stáva málokedy," hovorí Miro so smiechom a dodáva: "Posledné slovo mám aj tak ja. Myslím si, že tá zodpovednosť je vždy na vedúcom súboru. Snažím sa však tie veci vnímať nielen ako vedúci, ale aj ako divák. Teda úplne nestranne sa pozerám na danú vec, či problém, ktorý najčastejšie vznikne v tanečnej zložke, kde je vyše tridsať ľudí. Patrícia ako vedúca tanečnej zložky sa to snaží riešiť, ja som ten nestranný divák. Pozerám sa na to z jednej aj druhej strany. Paťa má na to svoj iný pohľad, aj tanečníci majú iní. Preto musí mať niekto rozhodujúce slovo."

Choreografiu tancov nechali v súbore predsa len na ženu. "Neviem, ako je to možné, ale stalo sa," diví sa i Patrícia. Samozrejme, že ju hneď doplnila jej silnejšia polovica: "S Patríciou i viacerými členmi súboru sme sa zhodli na tom, že tá žena má viac citu pre tanec. Chlap to vníma trocha ostrejšie. Medzi nami dvoma to klape aj preto, že sa dokáže doma veľa rozprávať o súbore. Ak vznikne problém, neriešime ho za päť minút, ale necháme ho otvorený a stále o ňom premýšľame. Rozprávame sa aj o polnoci, či o tretej ráno. Veď nakoniec máme spoločnú posteľ, takže sa môžeme rozprávať kedy chceme. Komunikujeme veľa aj vo vnútri súboru, takže problémy, ktoré by mali byť nenastanú, lebo to vyriešime skôr. Dávame priestor aj podnetom od členov súboru, nebránime sa prijať ani názor mladších."

Nedávno sa vrátili zo zájazdu v Poľsku, kde vystupovali na slávnostiach v dedinke asi 10 kilometrov od hraníc. "Bolo to spojené s konskými dostihmi. Vystupovalo tam množstvo súborov, jeden v miestnej krčme, druhý v napodobenine stajne a podobne. Bolo to zaujímavé. Jedinou nevýhodou sa pre nás stal dážď, lebo pódium mali postavené vonku. Nakoniec sme museli vystupovať vo vnútri. Zvukári, mierne pod vplyvom alkoholu neskoro postavili aparatúru, nakoniec ju aj rozbili, potrhali káble, takže sme išli bez ozvučenia. Čakali sme na zvukárov, naša ľudovka už všetkých zabávala, hrali medzi stolmi. Nemali sme sa kde prezliekať, tak sme išli za pódium a prezliekali sme sa tam. Mladí chalani v hľadisku čumeli na naše baby ako sa prezliekajú. Ale mali sa na čo pozerať, lebo myslím si, že vyzerajú dobre. Skrátka, škaredé dievčatá nemáme, ani škaredých chlapcov," zasmial sa Miro.

Momentálne pripravujú vystúpenia pre sabinovské školy a rozmýšľajú nad novým programom, ktorým by chceli zaujať mládež a deti. "Plánujeme dať dokopy ľudový muzikál, formou rozprávky. Malo by to byť niečo detské, hravé, chceme do toho zapojiť detský súbor i dospelých. Určite to bude mať dej ako všetky naše tance. Nemáme radi tanečné maratóny a štylizovaný folklór." Patrícia hovorí aj o novej tanečnej choreografii párového tanca zo Šariša, ktorú majú na 50 percent rozpracovanú: "Tanec by mal byť obrazom zo života, čo nás trápi a o láske. To budú robiť dospelí a s deťmi už nacvičujeme karičky a žartovný palicový tanec o hrách chlapcov pri pasení kráv v minulosti." Miro je malými chlapcami v súbore nadšený: "Dokážu v ôsmich rokoch preskočiť palicu vo svojich rukách meter nad zemou. Veľmi sa mi páči, že aj keď ešte nevedia dobre tancovať, sú vynikajúci herci. Preto aj choreografie pre nich staviame viac na divadelnom efekte." S palicami má Miro výborný zážitok. Raz ukazoval chlapcom ako sa cez ňu skáče. "Každý sa pozeral, ak výborne mi to ide, zrazu mi palica vyletela z ruky a rozbila okno. Pritom som im hovoril, takto to musíte robiť a v tom prásk! Nastalo ticho a tak som povedal: Teraz bola názorná ukážka toho, ako sa to robiť nemá." Stalo sa im vraj aj to, že pri generálke jedného programu im tiež vyletela palica, rozbila diktafón a Pati buchla po nose. Alebo počas vystúpenia komusi vyletel do hľadiska krpec. "Na jednej generálke sa nám dokonca stalo, že sme docvičili, zišli z pódia a vzápätí na pódium spadlo svetlo. Počas jedného zájazdu nám zase vletel do autobusu vrabec a rozbil okno. Stáva sa kadečo."

Súbor sa po rozrástol o jedenásť nových členov. "Pri konkurzoch zažijeme všeličo. Najviac sa zabávame, ak príde niekto na konkurz, zapracuje tréma a v tom momente, ak sa ho spýtate na nejakú pesničku, nevie žiadnu. Mali sme aj takú príhodu, že jeden chlapec prišiel na konkurz, mal si vybrať pesničku a začal spievať čosi od skupiny Metallica. Boli aj iné pikošky, ktoré sa nestali v našom súbore. Tiež na konkurze do folklórneho súboru nejaký človek namiesto "Vretienko mi padá, ktože mi ho podá" zaspieval "Pretiekol mi padák, ktože mi ho podá." Keď sa ho pýtali, že kde počul tú pesničku, povedal: No predsa v rádiu!" V novembri by chceli urobiť konkurz aj pre deti od 11 do 15 rokov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári