to skúsi na Vysokej škole umeleckej v Kyjeve. "Všetci brali ako samozrejmosť, že pôjdem študovať na dopravnú školu, lebo som pred a po vojenčine pracoval v autobusovej doprave."

Na herectvo ho nahovorila spolužiačka s ktorou vystupoval na školských večierkoch. Po štúdiách prišiel do Divadla Alexandra Duchnoviča (DAD) v Prešove, kde ho zobrali hneď bez konkurzu. Bolo to v roku 1986. "Hral som veľa. Za celý čas v divadle som nebol obsadený iba v troch inscenáciách." Za sedemnásť rokov s výnimkou jedného, kedy sa Žeňa, ako ho všetci volajú, nevenoval divadlu, zostal verný DAD-u. Na otázku či ho nikdy nelákalo iné divadelné prostredie, povedal: "Samozrejme niekedy boli chvíle, že ma lákalo skúsiť niečo nové, ale myslím si, že by som nemenil. Mal som možnosť hrať aj v iných divadlách v Prešove, Košiciach a vo Zvolene. Boli tam dobrí kolegovia, ale tu sú lepší."

Žeňa príležitostne účinkuje v národnostnom rozhlasovom vysielaní a občas sa mu pritrafí možnosť zahrať si vo filme. Naposledy to bolo s niekoľkými kolegami vo filme režiséra Ondřeja Trojana Želary, ktorý žne veľké úspechy v českých kinách a o chvíľu by sa mal dostať aj na Slovensko. V DAD-e je Žeňa osvedčeným hercom, na ktorom stojí mnoho predstavení. "Nehrám len hlavné postavy. V našom divadle sa mi páči, že to dosť rotuje. Mnohí dostali svoju príležitosť. Pravdu povediac viac sa teším na malé epizódne úlohy, lebo v nich sa môže človek vyžiť. Za krátky čas urobí herec všetko to, čo v hlavnej postave rozvíja od začiatku do konca." Či sa ukáže talent herca viac v malej alebo veľkej úlohe, Žeňa tvrdí, že talent sa ukáže vždy. "Na škole nám hovorili: Talent je ako hovno. Aj keď ho netlačíš, aj tak vyjde." Najobľúbenejšiu postavu nemá. Všetky sú ako jeho deti a tie má človek rovnako rád. Iba s niektorými sa viac trápil. "Celý život je o hľadaní. V mojom prípade o hľadaní seba v postavách a opakovaní textov," hovorí s úsmevom. "Nemám sny týkajúce sa úloh, ktoré by som si chcel ešte zahrať. Mal som však šťastie na dramaturga Vasiľa Turoka, ktorý mi vždy vedel nájsť tú najvhodnejšiu." Všeobecným faktom je, že na hercov letia ženy. "Áno, je to moja slabosť, ale snažím sa z toho liečiť." Na margo popularity hovorí, že sa nedá rozprávať o popularite, ako ju vníma väčšina z nás. Má svoj okruh ľudí a priateľov, ktorí ho poznajú a to mu stačí. "Možno je dobré, že nemáme takú publicitu a popularitu, ako iní umelci, ktorých sledujú na každom kroku. My si tu slobodne žijeme."

Žeňa Libezňuk bol dvakrát nominovaný za svoje herecké výkony na cenu divadelné Dosky. Prvýkrát to bolo v roku 2001 za inscenáciu Oblomov, v ktorej stvárnil hlavnú postavu a druhý krát v tomto roku za epizódnu postavu anjela v inscenácii Perón. Nakoniec však Dosky nikdy nedostal. Pri poslednej nominácii bol dosť rozpačitý. "Doteraz som nenašiel kritériá na základe ktorých dávali kritici svoje hlasy, pretože oveľa viac si nomináciu zaslúžili kolegovia Jozef Tkáč alebo Vasiľ Rusiňák. Ich výkony sa mi veľmi páčili. Z poslednej nominácie teda nemám veľmi dobrý pocit. Iné to bolo v prípade Oblomova. To som bral ako zadosťučinenie mojej práci." Na druhej strane tvrdí, že je to dobrý pocit, dostať sa medzi také mená, ako Martin Huba a Milan Lasica s ktorými sa osobne nepozná. "Kvôli tomu, čo som spomínal som na udeľovaní cieľ sedel a trpel. Keby som tie Dosky získal, asi by som sa zahrabal pod čiernu zem." Potešilo ho, že pre DAD získal Dosky nominovaný Michal Kořán za najlepšiu scénickú hudbu k inscenácii Perón. "Všetci sme mu držali prsty."

V roku 2001 povedal Žeňa v jednom rozhovore, že DAD bude každý rok nominovaný a zatiaľ sa mu to plní. Keď nehrá, je tichým bláznom, ako sa hovorí o rybároch a rád relaxuje v prírode ďaleko od hluku. O hercoch DAD-u je známe, že sú dobrá partia a často sa stretávajú aj mimo javiska. V minulosti to bolo v priestoroch divadla v príslovečnom "bufeciku," o ktorý v rámci reštitúcií prišli a všetci naňho spomínajú s nostalgiou. "Našli sme si nové vysunuté pracovisko v blízkosti divadla, svoj nový bufecik - 'agacik'. Je to nenahraditeľná vec, lebo to nebolo len miesto, kde sa posedelo a niečo vypilo. Bolo to miesto komunikácie medzi nami a divákmi. Takisto sa tam zrodila väčšina projektov a spôsobov ako ich realizovať."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári