ním vyplynulo, že sa cíti oveľa lepšie v pozícii toho, ktorý kladie otázky a nie na ne odpovedá. Ale zmena je život. Jeho zamýšľanie sa nad poéziou som usmerňoval otázkami, aby som ho udržal v medziach "reality", pretože ako je známe, básnici často unikajú do širších i vyšších sfér. "Pre mňa je poézia určitá forma komunikácie so svetom. Vidím v nej slobodu a priestor na vyslovenie vlastných pocitov a myšlienok."

S poéziou si začal Imro vykať v ôsmom ročníku na základnej škole, keď sa zamiloval. Všetko bolo krásne a myslel si, že mu patrí svet. Koľkí by sme sa tam asi našli? V priebehu ďalších rokov prešiel niektorými fázami prerodu človeka na básnika a s poéziou si trúfol potykať. Nebola proti... "Uvedomoval som si, že poézia nie je o napísaní desiatich básní za noc." Zažil aj bolestné zistenia, že kvantita neznamená hneď aj kvalitu. Z básne musí tiež pociťovať to isté uspokojenie aj o mesiac ako v deň, keď ju napísal.

"V najnovšej tvorbe sa snažím zachytiť pohľad na svet, ktorý je príliš pestrý na to, aby sme sa pred ním uzatvárali po prvom neúspechu. Neupínam sa iba na jednu tému, jedného človeka, jeden problém." Je zaľúbený už šesť rokov a základnou líniou jeho poetického snaženia je láska. "Pre mňa osobne neznamená, že keď skončí jeden vzťah, tak iný nie je možný."

V tvorbe nepretláča iba svoju hodnotovú orientáciu, ale reaguje aj na iných ľudí, ktorým chce ukázať, že môžu byť šťastní. Musia to však chcieť predovšetkým oni. "Cesta k šťastiu podľa mňa vedie cez otváranie sa novým možnostiam a víziám. Verím, že čím viac spoznáme, tým skôr sa nám podarí nájsť správny smer, ktorý nám vyhovuje. To je však možné iba vtedy, keď prestaneme byť kameňom v rieke, ktorý voda buď časom nahlodá alebo pokryje nánosmi, čím mu vezme jeho tvár. Ľudia by sa mali stať riekou a nečakať na milosrdenstvo iných, pretože sa ho dočkať vôbec nemusia. Dočkať sa nemusíme síce ani konca cesty, ale to neznamená, že nemá význam sa o to aspoň pokúsiť."

Sú autori, ktorým stačí dať svoje pocity na papier a nechať si ich pre seba a sú takí, ktorí chcú svoje videnie sveta pretransformované do slova odovzdať ďalším. "Ja sa nebránim zverejneniu mojich básní. Nechcem to ale uponáhľať a publikovať nasilu to, čo ešte nie je vyzreté. Na ďalšiu zbierku musí prísť vhodný čas. Musím prekvapiť najprv seba a potom možno aj iných." Svoje dve zbierky hodnotí slovami: "Hlavná myšlienka bola vytiahnuť básne zo šuplíkov a mať ich pokope. Od mojich rodičov vyšla iniciatíva, aby sme im dali knižnú podobu." Rozdal ich medzi sponzorov, priateľov a známych. O kvalite svojich básní na základe ohlasov čitateľov sa vyjadruje zdržanlivo: "Bojím sa toho, do akej miery sú reakcie úprimné. mnohí to pochvália len preto, aby neublížili človeku. Dnes môžem povedať, že som už poeticky o krok ďalej."

Imro Mako nás pustil aj do svojej kuchyne a prezradil niečo z receptára, ako sa jeho básne varia. Tvorivý proces býva uňho individuálny. Používa voľný verš, niekedy napíše báseň na jeden výdych a potom prerába. Inokedy v sebe nosí myšlienku pár dní až týždňov, kým ju dá na papier. Báseň sa dá použiť aj ako účinná zbraň, respektíve prostriedok odzbrojujúci vo vzťahu k ženám. Tie majú totiž vo všeobecnosti slabosť na básne o láske. Či na ne "balil" dievčatá aj Imro? "Určite som sa sa o to pokúšal. Raz to malo väčší úspech, inokedy menší. Záležalo od konkrétneho typu a povahy."

Rozmením sa na drobné/Budem mať viac ako čas/V lotérii si predplatím/ Kolekciu Jar - Zima/Od spomienok roztriedim piesok/A potom/Prosím Vás/Ak niekedy uvidíte/Labuť nad NOTRE DAME/Nestrieľajte/SOM TO ja

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári