blízkom kontakte. "Odštiepiť z kameňa tiež nie je jednoduché, menej zručný kamenár urobí z veľkého kusiska, keď mu nerozumie, štrk."

Mlynárik si zaspomínal, ako za jeho čias bola objednávka kameňa iba formálny akt, do lomu musel sám a kameň do dielne v Bardejovskej Nove Vsi aj priviezť. "Nebolo ani náradia, moja žena často nariekala, prečo som si nedal preplatiť účty.... Ale komu? Bolo nás síce 96 výrobných reštaurátorov na Slovensku, ale aj 250 THP pracovníkov. Na platy bolo, ale na náradie už nie."

Ivan Mlynárik svoju umeleckú kariéru začínal na škole umeleckých remesiel v Prahe. Viac ako 30 rokov sa venoval historickým pamiatkam v rámci celého Slovenska. Reštauroval Prezidentský palác a Národné múzeum v Bratislave, pracoval na Zvolenskom zámku, pomáhal reštaurovať Trenčiansky hrad, Dóm sv. Alžbety v Košiciach, meštiacke domy v Levoči i Banskej Štiavnici.

Aj v Bardejove sú výsledky práce jeho rúk, stačí sa pozrieť na radnicu, meštiacke domy a tiež sochu sv. Floriána. Keď v roku 1986 dostal Bardejov európsku zlatú medailu UNESCO za záchranu a obnovu kultúrneho dedičstva, Ivan Mlynárik bol medzi ocenenými. Potom prišla choroba. Zdravotný stav mu už nedovolil realizovať plány v kameni a cíne, nepoddal sa a venuje sa výtvarnej tvorbe.

V týchto dňoch je vo výstavných priestoroch bardejovského mestského úradu prístupná kolekcia jeho kresieb. Oslovujú sviežosťou farieb a optimistickým stvárnením námetu. Tiež výtvarnou redukciou a príklonom ku geometrizácii. Na verejnosť sa dostali prvýkrát. Tematicky sa v kresbách Ivana Mlynárika objavujú fantazijné krajiny a žánrové cykly spracované precíznym kresliarskym rukopisom.

Nevystavuje však sám. Vedľa jeho krehkých, pokoj vyžadujúcich kresieb sú sochárske ambície Jozefa Peteju.

Tento bardejovský lekár na výtvarnom poli nie je žiadnym nováčikom. Roky sa venuje kresbe, maľbe, karikatúre, medailám a od 80-tych rokov aj sochárstvu. Sám však hovorí, že prvýkrát zasekol do kameňa v dielni Ivana Mlynárika. "Naučil ma cítiť materiál," vyznáva sa a zároveň nazýva svojho priateľa a učiteľa malým bardejovským Michelangelom. Sochy Jozefa Peteju sú nepretržitou snahou o stále novšie stvárnenie ľudských postáv. Tieto v mnohých dielach konkretizuje do podoby ženských postáv, či torz.

"Sú oslavou ženy," tvrdí komisárka výstavy Astrid Drefiňáková zo Šarišskej galérie v Prešove, ktorá zároveň skonštatuje v tvorbe Jozefa Peteju jemnosť modelácie, zaujímavé kombinovanie farebných glazúr i celkovú harmonizáciu. Teda razantnosť s ktorou pristupuje k spracovávanému materiálu. Výstavu nainštalovala sama komisárka, pritom tvrdí, že dvojautorstvo ešte nikdy nerobila. Jozef Peteja na pocit, ktorý pričinením Astrid Derfiňákovej vznikol vo výstavných priestoroch s uznaním zareagoval: "Neviem či to my sme dobrí, alebo je taká dobrá komisárka."

Zaujímavým prvkom výstavy nazvanej Tvary a farby Jozefa Peteju a Ivana Mlynárika je "upútavka". Ide o štvormetrovú drevenú plastiku umiestnenú na Radničnom námestí v Bardejove. "Mnohí sa pri nej zastavujú, fotografujú a pýtajú sa, či zostane.." hovorí zástupkyňa vedúceho odboru kultúry mestského úradu Mária Gmitterová.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári