Urbárnici z Fulianky tvrdia, že Poľnohospodárske družstvo (PD) Kapušany im robí naschvál. Ohradilo si poľovný revír, kde majú svoje pozemky aj urbárnici, s ktorými nemá zmluvu. Tvrdia, že ho Poľovnícke združenie (PZ) pri PD Kapušany užíva neoprávnene. Prípad rieši Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Jeho štátnym tajomníkom je Prešovčan Vladimír Palša, ktorý bol v čase vzniku revíru predsedom PD Kapušany.

PREŠOV/FULIANKA/KAPUŠANY. Vlastníci pozemkov v katastri poľovného revíru pri Fulianke sú nahnevaní. Súčasťou revíru sú pasienky, ktoré im patria a PZ Kapušany na nich podľa slov urbárnikov poľuje a neplatí nájom.

"Na našich pozemkoch sa legálne pytliači. Je tam totiž 44 hektárov pasienkov, ktoré nie sú poňaté do rozhodnutia o vytvorení revíru," povedal František Karabin, predseda Lesného spoločenstva vo Fulianke - Pozemkového spoločenstva.

"Poľujú tí, čo nemajú nič, ani les, ani pozemky," povzdychol si F. Karabin. Dodal, že družstvo si revír ohradilo dvojmetrovým plotom, čím zabránilo niektorým vlastníkom pozemkov vstup na ich pôdu. Takže na nej vôbec nemôžu hospodáriť.

Poľujú bez zmlúv

"Na pasienkoch vo vlastníctve nášho spoločenstva uplatňuje výkon práva poľovníctva Poľnohospodárske družstvo Kapušany, aj keď na nájom nemá uzatvorené nájomné zmluvy ani na poľovnícke, ani poľnohospodárske obhospodarovanie," napísali fulianski urbárnici generálnej prokuratúre, ktorej odovzdali všetky podklady.

Protest sa dostal na ministerstvo

Generálna prokuratúra odstúpila podnet na okresnú, odtiaľ na Krajskú prokuratúru v Prešove. Tá v marci 2009 vydala rozhodnutie, v ktorom je uvedené: "V súčasnej dobe o proteste koná Ministerstvo pôdohospodárstva SR v Bratislave. Konanie o proteste doposiaľ nie je skončené."

Vec by teda malo vyriešiť ministerstvo. Zaujímavosťou je, že štátnym tajomníkom je Vladimír Palša, ktorý bol v čase vzniku revíru predsedom PD Kapušany, teda jedným z aktérov sporu.

Palša: Na rozhodnutie o revíri som nemal dosah

Oslovili sme Vladimíra Palšu. Uviedol, že jeho povinnosťou ako predsedu družstva bolo zabezpečiť finančné prostriedky a chod družstva. Jednou z možností bolo okrem obrábania pôdy aj poľovníctvo.

"Družstvo využilo aj túto možnosť a uzatvorilo zmluvy s vlastníkmi aj na výkon práva poľovníctva. Takže v tom nevidím žiadny problém. Keď aj boli nejaké nedostatky, týkali sa preberania európskej legislatívy. Treba povedať, že podľa zákona výmera nejakých 20, 30 aj 100 hektárov môže byť pridružená k revíru, aj keď vlastník s tým nesúhlasí. Lebo zatiaľ najmenšia výmera poľovníckeho revíru je 500 hektárov. Tá zver neregistruje, čia je to pôda, ale potrebuje jeden revír. Optimálna veľkosť revíru je okolo dvetisíc a viac hektárov," konštatoval V. Palša.

Pripomenul, že veľkosť revíru vytýčil Obvodný lesný úrad v Prešove, ktorý uznal proces schvaľovania nájomných zmlúv a vydal rozhodnutie. Možnosť pochybenia preto vylúčil: "Keby aj boli nejaké pochybenia - lebo v tom čase sa preberala legislatíva EÚ a niektoré zákony sa dali vysvetľovať aj dvojsmerne - je to len pochybením Obvodného lesného úradu v Prešove, na ktorý som ja absolútne nemal dosah."

Rozhoduje ministerstvo, kde je štátnym tajomníkom

Na margo toho, že o proteste rozhoduje ministerstvo, na ktorom je mužom číslo 2, povedal, že je to určené zákonom: "Jednoznačne sa prokuratúra v týchto odborných otázkach môže obrátiť na obvodný, resp. krajský lesný úrad a na najvyšší orgán - ministerstvo pôdohospodárstva.

Je iluzórne si teraz myslieť, že preto, lebo niekedy som bol predseda a teraz som na ministerstve, preberie gesciu ministerstvo kultúry. Ministerstvo pôdohospodárstva, to je 400 ľudí, z ktorých každý ovláda svoj problém, na ktorý súbežne nemá dosah v niektorých prípadoch ani minister, nieto štátny tajomník."

V. Palša predpokladá, že rozhodnutie ministerstva nebude konečným verdiktom. Je presvedčený, že všetko pôjde zákonnou formou a "ľudia, ktorí to majú na starosti, nebudú si robiť problémy, nebudú vytvárať fiasko, lebo musí sa to dať na patričnú úroveň".

Urbárnici vraj dohodu odmietajú

Podľa Palšu je štyridsaťhektárová výmera pasienkov v ponímaní poľovného revíru zanedbateľná. "My nemôžeme srne zakázať vstúpiť na pôdu, lebo niekto nesúhlasí," podotkol s tým, že starý zákon aj nový (je tesne pred prijatím) tento problém rieši.

"Je snaha dohodnúť sa s vlastníkom pozemku, je snaha dať mu náhradu, ale keď sa takýto človek zatne a nechce urobiť zmluvu, zákon uvažuje aj o tom, že bude jeho plocha pričlenená k revíru. Či sa mu to páči, či nie. Finančné prostriedky, ktoré určuje zákon, dostane. Inej cesty niet," vysvetlil Palša a dodal, že problém vidí v tom, že časť urbárnikov sa dohodnúť nechce a chce mať vlastný revír, hoci to nie je možné, keďže nemá dostatok hektárov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári