Umelecký historik: Socha je príliš konvenčná

Súťaž o pamätník Nežnej revolúcie a víťazný návrh vyvolali viaceré pochybnosti v umeleckej obci. Víťazná socha sa svojím spracovaním do prostredia podľa niektorých odborníkov vôbec nehodí. Objavili sa aj pripomienky k zloženiu poroty a k rozhodovaniu o ví

ťazovi.

PREŠOV. Súťaže sa mohli zúčastniť výtvarníci pôsobiaci na Prešovskej univerzite (PU) i mimo nej. Primátor mesta Prešov Pavel Hagyari vymenoval komisiu pre posúdenie prác a vyhodnotenie súťaže. Zastúpenie v nej mal on sám, rektor PU Reného Matlovič a prorektor PU Peter Kónya. Ladislavovi Gajdošovi, akademickému sochárovi, sa nepozdávalo jej zloženie: "Očakávali sme, že tam bude okrem zástupcov univerzity aj nejaký umelec či teoretik alebo architekt, veď išlo o výtvarnú súťaž."

Kritizujú hodnotenie komisie

Rektor R. Matlovič k výsledkom súťaže povedal: "Podľa nášho názoru sa neprihlásil vhodný kandidát z prostredia mimo PU. Sme radi, že bude vo vysokoškolskom areáli výtvarné dielo tvorivého pracovníka, ktorý je členom akademickej obce."

Gajdoš, ako jeden zo súťažiacich umelcov, sa cíti týmto vyjadrením dotknutý a žiada rektora vo svojom otvorenom liste o vysvetlenie: "My, teda profesionálny umelec a profesionálny architekt (Milan Kalinovský, akademický architekt, ktorý spolupracoval s Gajdošom na jeho návrhu - pozn. red.), by sme si v živote nedovolili hodnotiť prácu z vášho odboru bez toho, aby sme nemali po ruke odborníka."

Bachratý: V porote mali byť aj odborníci

K priebehu a výsledkom súťaže sa vyjadril aj umelecký historik Bohumír Bachratý. Podľa neho mala táto výtvarno-sochárska súťaž o pamätník významný spoločenský kontext: "V porote mali byť zastúpení aj predstavitelia širšieho mestského zastupiteľstva, študentskej obce a profesionálnych sochárov a architektov. Zastúpenie dvoch priamych a jedného nepriameho investora - PU a mesta nesie riziko neobjektívneho rozhodnutia o víťazovi súťaže."

"Cintorínska žena"

Víťazný návrh - socha Prešovská sloboda Jaroslava Drotára, teda žena s roztiahnutými anjelskými krídlami v tvare V, je už istý čas verejnosti známy. Čo si o ňom myslí umelecký historik Bachratý? "Je to podľa môjho úsudku dielo príliš klasické a konvenčné. Evokuje antiku, helenizmus, klasicizmus i symbolizmus a vecná i významová väzba k udalostiam novembra 1989 je v ňom minimálna. Duch moderny, revolučnej premeny a postmoderny tu nie je zastúpený. Pamätník by mal byť o perspektívnej, budúcej slobode a budúcich časoch života nás všetkých, čo spĺňa napríklad návrh L. Gajdoša. O pietnej, trochu 'cintorínskej' žene - anjelovi to nemožno povedať," povedal.