Jeho tvorbu charakterizuje široká námetová skladba diel, využíva viaceré výtvarné techniky. Na výstave v mestskej knižnici prezentuje krajinky, figurálne kompozície, sakrálne motívy a diela novej figurácie. Vo svojej tvorbe kladie veľký dôraz na farbu a kompozičné rozloženie maliarskej plochy. Krajinu poníma vlastným vnútorným zrakom, namiesto dôrazu na detail dáva vyniknúť celkovej atmosfére kompozície. Do svojej tvorby vnáša aj nádych lyrizmu. V jeho aktoch prevláda maliarska technika voľného striekania a stekania farieb na plátno (driping), takže tieto diela aj napriek obnaženiu tela pôsobia takmer cudne.

Vlastný obraz ho niekedy prekvapí

Zaujímalo nás, ako prebieha samotná tvorba. "Riadim sa zásadou, že nezáleží na tom, ako dlho obraz vzniká. Maľujem ho dovtedy, kým nezačne rozprávať. Keď už dielo k autorovi prehovorí, treba doňho zasahovať len veľmi opatrne. V poslednmo čase sa venujem aj automatickej maľbe, kde už príliš nerozmýšľam o konkrétnych veciach, farby a kompozície prúdia na plátno samy s tým, že nastáva súzvuk medzi farbami, plátnom, mnou a nástrojom, ktorý pri tvorbe používam. Aj keď mám na začiatku základný námet a výpoveď, finálna podoba obrazu ma niekedy samého prekvapí. Alebo sa, naopak, stáva, že obraz zotriem, začínam znova a znova až dovtedy, kým nezačne rozprávať, kým nezačne korešpondovať s mojím vnútrom. Snažím sa využívať všetky výtvarné vyjadrovacie prostriedky a veľmi sa radujem, keď objavím niečo nové."

Na výstave, ktorej kurátorom je ďalší stropkovský výtvarník Michal Bujdoš, môžu návštevníci vidieť široký prierez tvorbou Slivku. Všetky obrazy majú niečo spoločné. "Mojou hlavnou ideou je neprenášať prostredníctvom obrazov na ľudí negatívne pocity. Aj keď sú obdobia, ktoré človek prežíva ťažko, nechcem maľovať obrazy, ktoré by prinášali smútok. Chcem robiť obrazy, ktoré by ľudí vnútorne posilňovali a ukazovali to pekné. Mám totiž pocit, že akosi zabudli vnímať jednoduchú krásu, ktorá nás obklopuje, ktorú vytvoril vesmír, príroda, Boh..."

Slavomír Slivka žije s rodinou už štrnásť rokov v Námestove, napriek tomu sa pokladá za východniara. "Dušou som stále v Stropkove," dodal na záver.

Umelec vystavoval od roku 1983 najskôr v Čechách, neskôr na Slovensku, v Poľsku, Nemecku. Jeho diela našli svoje miesto aj v súkromných zbierkach a galériách v Bielorusku, Bulharsku, Egypte, Holandsku, Turecku a na Ukrajine.

Autor: ada

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári