.
PREŠOV. O vývoji v spoločnosti informoval predseda predstavenstva spoločnosti Andrej Varchola.
Nedokážu splácať dlhy
"Realita je taká, že aj napriek veľkej snahe všetkých zainteresovaných a miernemu medziročnému zlepšovaniu prevádzkových výsledkov spoločnosť nedokázala vytvoriť zdroje na splácanie starých dlhov a na investície do obnovy technológií už ani nehovoriac," zdôvodnil podanie návrhu na konkurz A. Varchola.
Podľa neho navyše ani neexistovala vízia, že by dlhy dokázali splácať v budúcnosti. "Okrem záväzkov z minulosti sa k problémom pridala vysoká cena elektrickej energie, ktorá je pri výrobe soli kľúčová, do toho prišla ekonomická kríza a dostali sme sa do neriešiteľnej situácie. Po dôkladnej analýze viacerých možných alternatív, v súvislosti s ktorými by bolo možné hovoriť o budúcnosti Solivarov, sa ani jedna v konečnom dôsledku neukázala ako ekonomicky reálna. Bolo by nezodpovedné navyšovať ďalšie a ďalšie dlhy, o ktorých vopred vieme, že ich ani v budúcnosti nedokážeme splatiť," doplnil predseda predstavenstva.
Nie sú schopní konkurovať
Napriek tomu, že Solivary sú na Slovensku monopolným producentom soli, na otvorenom európskom trhu nemajú šancu konkurovať omnoho väčším výrobcom z okolitých krajín, konštatoval Varchola.
"Solivary so svojou kapacitou 100-tisíc ton soli ročne sa jednoducho nedokážu priblížiť k cenám, za ktoré vyrábajú producenti s kapacitami v miliónoch ton. Riešením by nebolo ani dobudovanie nového závodu v Zbudzi pri Michalovciach. Jeho dokončenie by si vyžiadalo takmer tridsať miliónov eur, ktoré Solivary nemajú. Kapacita by sa pritom zvýšila o 250-tisíc ton, ktorými by stále nedokázali konkurovať naozaj veľkým konkurentom z okolitých krajín," vysvetlil A. Varchola.
Zamestnanci na dovolenke
Solivary dnes zamestnávajú 155 pracovníkov, ktorí si po zákonnej dohode so zástupcami zamestnancov od tohto týždňa čerpajú dovolenky. Režim spoločnosti v najbližších dňoch bude záležitosťou správcu konkurznej podstaty.
Solivary, a. s.
Spoločnosť Solivary, a. s. Prešov vznikla zápisom do obchodného registra v roku 1992. Spoločnosť sa zaoberá vyhľadávaním a prieskumom ložísk kamennej soli, prípravou a dobývaním kamennej soli, úpravou a zušľachťovaním soli, výrobou výrobkov na báze soli či obchodnou činnosťou. Solivary Prešov patria do skupiny 1. garantovaná.
- História ťažby soli na východnom Slovensku je oddávna známa. Prvá písomná zmienka o využívaní soľných prameňov je z roku 1223. Objavili sa na pahorkatine v úpätí Slanských vrchov, severovýchodne od Prešova.
- Na začiatku sa soľ získavala ťažbou kamennej soli. Po vyhĺbení šachty v r. 1570 s terajším názvom Leopold sa otvorilo ložisko kamennej soli. Takýto spôsob ťažby sa využíval do roku 1752, keď v noci z 21. na 22. februára došlo k zaplaveniu bane a zastaveniu dolovania kamennej soli.
- Začala sa etapa ťaženia soľanky pre získanie soli jej varením. Nad zatopenou šachtou Leopold bola postavená budova gápeľ s ťažným zariadením poháňaným koňmi. Týmto zariadením soľanku ťažili zo šachty Leopold pomocou mechov, zhotovených z byvolích koží. Vyťažená soľanka sa dreveným potrubím prečerpávala do drevených nádrží zvaných četerne a samospádom pritekala na panvy vykurované drevom za účelom odparenia vody a získania soli jej vysušením. Pre zvýšenie kapacity výroby soli bola v r. 1800 slávnostne otvorená varňa František - Solivar František - využívaná do r. 1970. V r. 1805 bol postavený ďalší objekt - Solivar Ferdinand - zbúraný v r. 1931.
- Dejiny súčasného Solivaru v Prešove sa začali písať dobudovaním solivaru Prezident Masaryk, ktorý začal prevádzku 7. marca 1925. Soľanka bola ťažená zo šachty Leopold a z nej sa soľ vyrábala vo vákuových odparkách. S prvými pokusmi ťažiť soľ lúhovaním pomocou vrtov z povrchu sa začalo v r. 1942. Pomocou lúhovacích vrtov sa do prírodného ložiska vháňa sladká voda, ktorá sa nasýti soľou na soľanku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
