hlavu a dostanú sa do slepej uličky.
PREŠOV. Pomoc hľadajú viac ženy, ako muži. Je to však vždy lepšie, ako keď nekonajú, problémy sa nabaľujú a napokon musí zasiahnuť súd. "Často ku mne prichádzajú ženy s deťmi doslova z ulice a hovoria o svojich problémoch. Niektoré týrané ženy sú také zdecimované, že si ani nevedia predstaviť, že ich ťaživá situácia sa dá riešiť, že môžu žiť inak, ale musia pre to niečo urobiť," povedala nám psychologička z prešovského Krízového strediska Jana Macíková.
Dodala, že najčastejšie majú strach z partnera, ktorý ich psychicky alebo fyzicky týra, boja sa o strechu nad hlavou a neveria, že sa dokážu o deti postarať lepšie, keď sa oslobodia. Veľkým strašiakom sú peniaze, niekedy aj obava o holý život.
Otec tyran
Týranie je najčastejší problém. „Pracujem už vyše roka s rodinou, ktorú muž tyranizuje 17 rokov. Je tam päť detí a všetky boli hrubým zaobchádzaním a obmedzeniami ovplyvnené. Boli astmatici aj epileptici, nevedeli sa učiť a žena bola zúfalá. Viedla som matku krok za krokom k rozvodu, doslova ju držala nad vodou, lebo ona si ani nevedela predstaviť, že môže žiť ináč. Deti sme tu diagnostikovali a pravidelne sme sa im venovali, kým sa v škole aj zdravotne nezlepšili," hovorí o jednom z prípadov J. Macíková.
Trvalo celé mesiace, kým sa naučili na život pozerať inými očami, ale ako sa ukázalo, ďalším problémom je bývanie. Aj po rozvode totiž muž býva s nimi a parazituje na skromnom rodinnom rozpočte. O šťastnom konci sa teda zatiaľ nedá hovoriť. Práca s rodinami je vždy dlhodobá, niekedy trvá aj niekoľko týždňov, kým sa odhalia všetky problémy a nájde riešenie. „Stáva sa nám aj to, že po čase príde žena celá šťastná a poďakuje nám, že sme jej pomohli nájsť východisko a ona mohla zmeniť svoj život," dodáva psychologička.
Riešili aj prípad 14-ročného dievčaťa, ktoré podalo na otca trestné oznámenie za týranie. Pochopilo, že musí situáciu riešiť samo, lebo mama pracuje mimo Slovenska. Podľa psychologičky je v depresii a prežíva strach, kedykoľvek sa má s otcom stretnúť, hoci aj v prítomnosti pracovníkov strediska.
Deti v ohrození
Rozvod nikdy neznamená koniec problémov. Niekedy súdy v prípade zverenia detí do výchovy jedného z rodičov nerozhodnú najspravodlivejšie. V takých chvíľach je dôležitý sociálno-psychologický posudok po diagnostike dieťaťa. Ani návšteva v rodine niekedy neodhalí skrývaný problém. "Občas musíme v záujme dieťaťa žiadať súd o to, aby zmenil rozhodnutie, alebo o to, aby bola aj matka prítomná pri stretnutiach s otcom, najmä ak ide o malé dieťa," pripomenula inú stránku práce s rodinami.
Zo skúseností totiž vedia, že neriešenie malého problému môže prerásť do veľkého. "Nie je žiadnou zriedkavosťou, že už 10-12-ročné deti musia užívať antidepresíva, alebo sa u nich prejavia iné zdravotné problémy či poruchy správania, keď sa to zanedbá," podčiarkuje ďalej J. Macíková.
Odlúčené rodiny
Migrácia za prácou priniesla nový fenomén. Odlúčené rodiny. Často odchádza do zahraničia jeden z partnerov, ale niekedy aj obaja a deti ostávajú v starostlivosti starých rodičov. "Po čase sa taká rodina stane nefunkčnou a zakaždým na to doplatia deti," konštatuje J. Macíková.
Potvrdzuje to aj príbeh istej rodiny, z ktorej odišiel muž za prácou a manželka prevzala celú zodpovednosť za rodinu na seba. Odlúčenie rokmi naštrbilo ich vzťah, ale problém nastal až po jeho návrate domov. Nielenže nezarobil, ale stal sa z neho gembler. Rodina teraz zápasí s jeho dlhmi. Faktom tiež je, že hodnotový systém ľudí sa za krátku dobu zmenil. V mnohých rodinách zlyháva výchova, keď rodič vyčerpaný z práce a finančných problémov zanedbáva deti. "Pomoc u nás hľadajú aj starí ľudia. Osamelí, s nízkym dôchodkom, alebo obete podvodov s bytmi. Aj im sa snažíme pomôcť," poznamenáva na okraj iného okruhu problémov, s ktorými sa stretávajú. Sú však ochotní pomôcť komukoľvek, kto ich o to požiada a podľa doterajších skúseností robia tak ľudia nielen z Prešova, ale aj okolia.
Východiská
Pomáhajú deťom v kríze
Zriaďovateľom Krízového strediska na Hlavnej ulici v Prešove je Prešovský samosprávny kraj. Vzniklo ako organizačná jednotka Domova sociálnych služieb na Važeckej ulici. V súčasnosti sa v stredisku starajú o 12 detí od 3 do 15 rokov, hoci kapacitu majú pre 8.
Najnovšie im pribudlo na základe rozhodnutia súdu aj dvojmesačné dieťa. Spravidla ide o deti týrané, zneužívané, s poruchami správania a emocionálne narušené. Tamojší tím odborníkov s nimi počas troch mesiacov pracuje a hľadá východisko. Tri mesiace je síce krátky čas, ale je to limit daný pravidlami.
Niekedy sa deti vracajú do rodiny, častejšie prejdú do niektorého z detských, alebo reedukačných domovov. „Keď sa deťom venujeme a zistia, že v centre sú v bezpečí, rýchlo napredujú. Stáva sa však aj to, že najmä tých starších musíme najprv detoxikovať, občas utekajú zo školy a musíme spolupracovať s políciou, často aj s psychiatrom a postupne odbúravať to, čo sa na nich nalepilo v rodinnom prostredí," uviedla J. Macíková.
Pracujú však nielen s deťmi, ale následne aj s ich rodinami a hľadajú východiská z ich krízovej životnej situácie po sociálnej, pedagogickej, psychologickej aj terapeutickej stránke.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
