Ide naozaj o zneužívanie?

Výsledky kontroly sú síce alarmujúce, ale je otázne, či závery o tom, že ide o zneužívanie a vyťahovanie peňazí zo systému, sa dajú zovšeobecňovať. Možno by bolo dobré, keby sa pri týchto faktoch otvorili aj iné problémy, prípadne rokovania s kompetentným

i. Každý, kto pozná realitu, sleduje súvislosti a má nejaké to euro navyše, sa dá radšej pripoistiť. V okresoch Prešov a Sabinov tak urobilo 4-tisíc ľudí.

V Prešove je navyše špecialitou, že chorý človek musí na odborné vyšetrenie čakať niekoľko mesiacov. Od dvoch mesiacov najmenej a občas je to aj viac ako pol roka. Od určenia diagnózy a skutočného liečenia je niekedy časovo priepastný rozdiel. Čo majú pacienti robiť? Majú donútiť napríklad takého rádiológa, aby ich neobjednal na vyšetrenie o 4 - 5 mesiacov? Ako? Majú donútiť nemocnicu, aby ich neobjednali na operáciu až o pol roka, pričom ich problém sa im zdá akútny? Ako? A čo s tými, ktorí majú niekoľko diagnóz a chodia ako blázni z jedného konca mesta na druhý, z ambulancie do ambulancie, aby ich niekto vôbec vyšetril a odporučil liečbu? Praktický lekár si to totiž nemôže dovoliť, hoci často dobre vie, ktoré lieky by konkrétnemu pacientovi pomohli a čas liečenia by sa skrátil. Asi by bolo dobré, keby kompetentní niekedy porovnali výmenné lístky, ktoré vydal praktický lekár s dátumom vyšetrenia u špecialistu a vec by bola jasná.

A kde sú zdravotné poisťovne, ktoré odmietajú s niektorými súkromnými špecialistami uzatvárať zmluvy? Vraj len preto, lebo nemajú vedomosť o tom, že sa na vyšetrenie čaká dlho. Lekári si pohadzujú pacienta ako horúci zemiak, lebo zdravotné poisťovne im neplatia za viac výkonov a sociálna poisťovňa ich potom ešte potrestá krátením dávok. Veď tiež nezisťujú, kedy sa domov vracia pacient, ktorý ide ráno nalačno na vyšetrenie a čaká a čaká, aj keď je objednaný. Ak ide s výsledkom aj za praktickým lekárom, domov sa dostane aj okolo 15. - 16. hodiny. Ako sa to dá skontrolovať? Ak len časom, ktorý strávil u konkrétneho lekára, tak nejde o objektívnu kontrolu.

Faktom je aj to, že niektorí ľudia hrozbu straty zamestnania riešia péenkou. Čas poberania podpory sa im predĺži o čas, keď poberali nemocenské dávky. No niekedy nejde len o špekulantstvo, ale aj o fakt, že kým pracovali, nemohli si dovoliť operáciu s dlhším časom liečenia alebo rehabilitácie. Tak si povedali, že keď sú už na dlažbe, tak sa aspoň postarajú o svoje zdravie. Tu naozaj platí, že každá minca má dve strany.