PREŠOV. Kostol svätého Štefana na Hrádku je národná kultúrna pamiatka. Keďže areálu chýba brána, schádzajú sa tu vandali. Popísali múry kostola a hradieb, pováľali náhrobné kamene na cintoríne. V minulosti bola budova kostola už viackrát opravovaná, no nikdy sa nenašlo dostatok financií na komplexnú reštauráciu.
Poslanci o probléme vedia
Občania, ktorí bývajú v okolí Hrádku, sú znepokojení vyčíňaním nespratníkov. Už viackrát o tom informovali poslancov mestského zastupiteľstva (MsZ) v Prešove z ich mestskej časti. Tí o probléme vedia, ale iba prednedávnom sa dozvedeli, že prerástol do väčších rozmerov a ničia už aj hroby.
Poslanec za Mestskú časť Prešov - Solivar Mikuláš Bodnár (SDKÚ, KDH) vie, čo sa v areáli kostola deje. "Keď sa robilo lešenie, nebol tam prístup s mechanizmami, tak sa časť múru zbúrala. Otvoril sa tak prístup vandalom. Chodí tam aj mestská polícia," povedal Bodnár. Zaznamenali dokonca aj krádež, asi pred piatimi rokmi poodrezával obrazy.
Aké riešenie by bolo podľa Bodnára najvhodnejšie? "Teraz sa tam robia statické úpravy. Na ďalšie opravy momentálne nie sú financie. Je to tak, ako to je, nikto sa nesnaží angažovať. Viem, že aj ministerstvo kultúry na opravu kostola dávalo nejaké peniaze, ale viac vám neviem povedať," dodal M. Bodnár.
Poslanec MsZ v Prešove Ľudovít Malaga (Smes, SNS, HZDS, SF) je o probléme takisto dobre informovaný. "Je to historická pamiatka, ale v správe cirkvi. Problémom je otvorený plot, časť muriva je vybúraná. Chodia tam nespratníci, robia neporiadok. Poznamenám si to a dám to preveriť mestskej polícii," vyjadril sa Malaga.
Mestskí policajti tam chodia na obchôdzky
Mestská polícia robí na Hrádku obhliadky. Ľudia chcú, aby svoje výjazdy robila ešte častejšie. Náčelník Mestskej polície v Prešove Ján Andrejko tvrdí: "Vieme, že sú tam pováľané náhrobné kamene. Zdokumentovali sme to a posunuli orgánom činným v trestnom konaní, čiže je to už vec Policajného zboru Slovenskej republiky. Vec už totiž vykazovala znaky trestného činu. My konáme len vtedy, keď ide o porušenie verejného poriadku a priestupok. Naši policajti tam chodia, ale nemôžu byť len pri tom cintoríne a stáť na jednom mieste."
Dekan: Na opravu kostola treba veľa peňazí
Najdôležitejším článkom v tomto probléme je vlastník objektu. Tým je rímskokatolícka cirkev. Podľa dekana Farnosti Prešov – Solivar Jozefa Šechného všetci o tomto probléme vedia, no každý má zviazané ruky.
"Čo sa týka signalizačného zabezpečenia, či tam bude nejaký kamerový systém, to je parketa mesta. Ja by som navrhoval kamerový systém, ktorým by bol monitorovaný celý objekt počas noci. Predtým bol vchod zatvorený kovovou bránou. No niekto tú bránu ukradol a odvliekol ju zrejme do zberu. Minule tam už prevrátili aj meraciu skrinku na elektrinu. Objekt kontroluje často aj mestská polícia," povedal dekan.
Vzácna kultúrna pamiatka sa nachádza v zlom technickom stave. "Kostol má chyby, čo sa týka stabilizovania. Niečo už je urobené a ďalšia časť by sa mala staticky zabezpečiť. To je prvá etapa. Druhá etapa by mala byť komplexná obnova celého kostola i areálu. Tá si vyžaduje hlavne tri veci - zreštaurovanie oltára, renovovanie interiéru a exteriéru stavby a potom úpravu a uzavretie celého objektu, vrátane ohradového múra. Žiadame od ministerstva peniaze, no nedostávame ich. Pred troma rokmi sme dostali určitú sumu. My sme museli dať druhú polovicu sumy a za tie peniaze sa stabilizovali aspoň klenby," dodal dekan Jozef Šechný.
n Epitaf z roku 1261 nachádzajúci sa v lodi kostola potvrdzuje tézu o existencii tohto kostola na Hrádku. Zhruba v 17. storočí plnil funkciu farského kostola. Sú známi aj prví farári pôsobiaci vo farnosti a pod Hrádkom bola aj farská budova. V roku 1757 prestal byť používaný ako farský kostol.
n Koncom 18. storočia sa dostal do kritického stavu tým, že jeden z obvodových múrov sa vychýlil a objavili sa trhliny v strope. Bol povolaný architekt z Košíc, aby podal návrh na úpravy praskajúcej steny kostola. Keďže sa tieto stále zväčšovali, bol kostol z bezpečnostných dôvodov uzavretý. Dokonca sa mal zbúrať a ostať malo iba presbytérium ako pútnická kaplnka.
n Kostol sa opravoval v rokoch 1830, 1879, 1913, 1949 a 1981. Stojí uprostred starého cintorína, na ktorom bol zákaz pochovávať už v roku 1804, avšak nájdeme tam aj novšie hroby.
n Kostol je v podstate jednoloďová stavba, ktorá pojme zhruba 600 veriacich. Hlavný oltár postavený z darov veriacich je plastika Sv. Štefana. V lodi sú aj dva bočné oltáre, na ktorých sú znázornení sv. Imrich a na druhom ukrižovaný Kristus. Rokoková kazateľnica pochádza z prvej polovice 18. storočia.
n Osobitnú pozornosť si zaslúžia zvony. Pre svoju údajnú hodnotu a mimoriadnu vzácnosť boli počas vojny ponechané v kostole a neboli použité na vojnové účely.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
