Pritom na získanie peňazí na kanalizáciu nespĺňali podmienky. Premárneniu financií zabránili dvaja poslanci.

GREGOROVCE/PREŠOV. Starostovia spomínaných obcí ako zástupcovia Združenia pre rozvoj Dzikovskej doliny chceli s bratislavskou agentúrou zaoberajúcou sa vypracovaním dokumentácie k žiadostiam o dotácie z eurofondov podpísať zmluvu o dielo. Za 12 600 eur (takmer 380-tisíc korún). Podmienky boli neštandardné. Polovicu peňazí vopred, zvyšok po odovzdaní diela. A to bez žiadnej záruky na úspech. Projekty mali byť odovzdané v sídle zhotoviteľa, čo by pre obce znamenalo ďalšie výdavky.

V zmluve boli ustanovenia o sankciách pre zhotoviteľa v prípade meškania, ale nie za chybne odovzdané dielo. Obce síce mali právo odstúpiť od diela v prípade nedodržania časového harmonogramu a v požadovanej kvalite, ale za náhradu škody! Tá mala byť vo výške 0,5 percenta z hodnoty diela. Firma by za meškanie platila iba 0,03 percenta denne.

Odmietli hlasovať za

Poslanci miestnych zastupiteľstiev v Uzovciach, Hubošovciach a v Ratvaji takúto zmluvu odsúhlasili na mimoriadnom zasadnutí. Okrem poslancov Gregoroviec. Tí sa totiž voči nej ohradili, odmietli ju najmä dvaja z nich. "Nemali sme žiadne záruky, že peniaze na kanalizáciu získame. Boli by to zbytočne vyhodené peniaze," povedali poslanci Ľubomír Tomečko a Slavomír Verčimák.

Ich nesúhlas sa síce stretol s pobúrenými reakciami, ale za projekt nezahlasovali ani ostatní. Starostka Gregoroviec Antónia Demeterová preto zvolala ďalšie zasadnutie a pozvala naň starostov obcí zo spomínaného združenia. Tí sa snažili poslancov presvedčiť. Nepomohlo. Žiadali prepracovať zmluvu. Firma obciam čiastočne vyšla v ústrety a súhlasila s vyplatením štvrtiny až po úspešnosti projektu. Medzitým však spomínaní poslanci začali zisťovať, akú úspešnosť má spomínaný projekt na získanie peňazí z eurofondov.

Na verejnom zhromaždení občanov Gregoroviec, zvolanom štyri dni po prvom zasadnutí poslancov k tomuto problému, S. Verčimák uviedol: "Návrh zmluvy som dal posúdiť inej agentúre s podobným zameraním. Ani jedna z obcí nie je na zozname možných žiadateľov o úver z eurofondov a nenachádza sa tam ani združenie obcí. Ideme do prehratej akcie."

Na žiadosť občanov predseda združenia, starosta Hubošoviec Miroslav Tomčík, telefonicky zisťoval v agentúre, či môžu žiadať o príspevok. Volal cez hlasitý odposluch. Firma stále tvrdila, že na peniaze na kanalizáciu majú nárok. Zasadnutie občanov sa skončilo po tom, ako poslanec Tomečko upozornil, že vzhľadom k celkovej situácii nemá význam hlasovať za zmluvu, ktorej konečnú verziu ani nemajú k dispozícii.

Podmienky nespĺňali

Podľa starostky Gregoroviec Antónie Demeterovej agentúra, kde boli aj osobne, ich viackrát presviedčala o tom, že výzva vyhlásená na podávanie projektov na odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd sa ich týka. Preverovať si to začali starostovia až po upozornení poslancami. Požiadala ministerstvo životného prostredia (MŽP) o stanovisko.

Rovnako sme postupovali aj my. Z odpovede sme sa dozvedeli, že spomínané obce nepatria medzi obce v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov. Dokonca ani všetky štyri obce nemajú dovedna toľko obyvateľov. Pre uvedené obce je možná podpora projektu výstavby stokovej siete a čističky odpadových vôd iba v rámci skupiny VI, aj to len za splnenia určitých podmienok. Tie však obce nespĺňajú. Vyplýva to zo stanovísk dvoch inštitúcií. "Podpora pre danú skupinu môže byť poskytnutá v prípadoch, ak doteraz uložené opatrenia orgánom štátnej vodnej správy nie sú účinné. To je potrebné preukázať postupným zhoršovaním kvality využívaných vodárenských zdrojov podľa platnej legislatívy a evidenciou na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva," uviedla hovorkyňa MŽP Jana Kaplanová.

Okrem toho je potrebné doložiť aj stanovisko, že pri nerealizácii navrhovanej stavby dôjde k závažnému ohrozeniu kvality existujúceho vodárenského zdroja využívaného na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou verejným vodovodom. O takej skutočnosti však Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) nemá vedomosť. "ÚVZ ani regionálne úrady nesledujú a ani neevidujú kvalitu vodárenských zdrojov z dôvodu, že túto funkciu nemajú v kompetencii. Uvedená problematika je legislatívne upravená zákonom o vodách a o verejných vodovodoch a verených kanalizáciách. Obidva zákony gestoruje ministerstvo životného prostredia," uviedla hovorkyňa ÚVZ Katarína Halzlová.

Pre úplnosť uviedla, že orgány verejného zdravotníctva kontrolujú kvalitu pitnej vody len na "kohútiku". Teda u spotrebiteľa. Tá musí vyhovovať kvalitatívnym požiadavkám nariadenia vlády SR i smernice EÚ pre pitné vody bez ohľadu na kvalitu vody v zdroji, z ktorého sa pitná voda vyrába. Ani jeden z týchto dvoch oslovených úradov teda nepotvrdil, že by obce spomínané podmienky spĺňali.

Firma nemá zverejnené telefónne čísla

Odpovede na otázku, prečo si starostovia túto skutočnosť pred zadaním objednávky pre agentúru neoverili, sme sa nedozvedeli. Keď sme požiadali predsedu združenia M. Tomčíka o telefonický kontakt na agentúru, uviedol: "Už nemám." Telefónne číslo firma z Bratislavy nemá zverejnené, konateľka má mobilné čísla utajené. Existuje iba telefónne číslo na jej domácu adresu, tam však nikto nedvíha.

Poslanci Gregoroviec Tomečko a Verčimák majú podozrenie, že v tomto prípade išlo o pokus o podvod. Nechápu, prečo prvé kroky starostov neviedli na Regionálne stredisko MŽP v Prešove. "V našej evidencii nie je uvedený žiaden klient zastupujúci dané obce," potvrdil Martin Kundra zo spomínaného strediska. "Takú závažnú otázku pre každého občana, akou je výstavba kanalizácie, nie je možné riešiť bez základných a hodnoverných informácií," dodal Tomečko.

Obce v projektoch

Zoznam aglomerácií nad 2 000 obyvateľov, ktorý je prílohou programového manuálu operačného programu životného prostredia, bol vypracovaný v súvislosti s plnením záväzkov SR vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení SR k Európskej únii. Na základe toho boli určené aglomerácie, ktoré budú predmetom hodnotenia plnenia záväzkov Slovenskej republiky zo strany Európskej komisie a týmto bude poskytovaná prioritne pomoc z fondov Európskeho spoločenstva. V prípade nezabezpečenia týchto záväzkov hrozí Slovenskej republike vysoký sankčný finančný postih.

Z Prešovského kraja sa tam dostali tieto mestá a obce, ktoré mohli žiadať peniaze na odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd:

Okres Bardejov - Bardejov, Raslavice, Vaniškovce, Zborov

Okres Humenné - Jasenov, Kamenica nad Cirochou

Okres Snina - Snina, Stakčín, Belá nad Cirochou

Okres Kežmarok - Kežmarok, Ľubica, Huncovce, Lendak, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, Veľká Lomnica

Okres Levoča - Levoča, Spišský Štvrtok, Spišské Podhradie

Okres Medzilaborce - Medzilaborce

Okres Poprad - Poprad, Svit, Lučivná, Hranovnica, Liptovská Teplička, Spišské Bystré, Hôrka, Švábovce, Štrba, Vysoké Tatry, Nová Lesná

Okres Prešov - Prešov, Haniska, Ľubotice, Teriakovce, Kendice, Petrovany, Veľký Šariš, Široké, Víťaz, Ovčie

Okres Sabinov - Sabinov, Ražňany, Uzovský Šalgov, Drienica, Červenica, Pečovská Nová Ves, Šarišské Michaľany, Lipany, Dubovice

Okres Stará Ľubovňa - Stará Ľubovňa, Nová Ľubovňa, Jakubany, Podolínec

Okres Stropkov - Stropkov, Krušinec, Tisinec

Okres Svidník - Svidník, Giraltovce

Okres Vranov nad Topľou - Vranov nad Topľou, Hencovce, Komárany, Nižný Kručov, Vechec, Čaklov, Sečovská Polianka, Zámutov, Bystré, Hermanovce, Hanušovce, Petrovce, Soľ, Rudlov, Jastrabie.

(tim)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári