STROPKOV. V súčasnosti šestnásťroční chlapci zažili svoje prvé dotyky s filmovou tvorbou už v trinástich. "Išlo o úplne jednoduché filmy. Skúšali sme, čo všetko sa dá s kamerou robiť. Boli to také humorné sekvencie, z ktorých vznikol asi 25-minútový film Smoliari. Zachytával život a najmä rôzne trapasy mladých ľudí. Cestou pokusu a omylu sme došli až k hodinovému filmu, ktorý mal premiéru v stropkovskej kinosále," povedal Paľo Bielik.
Sonda do duší mladých
Film, o ktorom je reč, má názov Krídla osudu a trvá viac ako hodinu. Ide o psychologickú drámu, ktorej hlavnými hrdinami sú dvaja bratia vyrastajúci v detských domovoch. Spája ich schopnosť preniknúť aj do najtajnejších myšlienok toho druhého. "Bratia sa raz stretnú, o svojom dare preniknúť do mysle toho druhého však netušia. Jeden z nich je dobrý, druhý zlý. Nosnou myšlienkou filmu bolo poukázať na skutočnosť, že život dnešných mladých ľudí nie je vôbec ľahký. Je to sonda do ľudských duší, ktoré prahnú po rodičovskej láske," načrtol Paľo Bielik, ktorý napísal takmer celý scenár.
Pod strih a kameru sa podpísal Gabriel Zajtko, za objektívom sa podľa potreby striedali všetci traja. V záverečnej etape spoločne dobrusovali aj scenár. "Na začiatku bol nápad, na základe ktorého sa urobil scenár. Potrebovali sme nájsť interiéry a exteriéry. Veľa scén sme točili napríklad v bytoch, kde bývame s rodičmi a súrodencami, ďalšie vonku v Stropkove alebo v okolí. Točenie bolo časovo veľmi náročné. Kým sme sa prezliekli, pripravili, nastavili kameru, prešla polhodina. Potom sme tri-štyri hodiny natáčali. Išli sme chronologicky podľa scenára, hoci vieme, že profesionáli točia jednotlivé scény chronologicky nezávisle od seba a potom ich spájajú."
Najskôr pochybnosti, potom standing ovation
Najbližšie okolie reagovalo na aktivity filmárov skôr záporne. "Pre našich rodičov bolo prvoradé, aby sme sa venovali škole, takže naše aktivity okolo filmovania ich dvakrát nenadchýnali. Tvorba filmu nám zabrala toľko času, že sa to jednoducho muselo odraziť na známkach. Rodičia nemali ani tušenia, čo vlastne točíme, okrem toho sme chodili domov až večer. Chápeme, že im nebolo všetko jedno a že si mysleli, že robíme nejaké hlúposti. Vlastne až počas premiéry zistili, na čom sme celý čas robili," rozprával s úsmevom o peripetiách T. Petra.
Trojica si vyslúžila na premiére standing ovation od divákov, ktorí preplnili premietaciu sálu. "Tie pocity, keď boli všetci na nohách a tlieskali nám, sa nedajú ani opísať. Bol to asi najkrajší zážitok, aký sme doteraz mali," zhodli sa nádejní filmári.
Autor: ada
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
