PREŠOV. Strelci prešovského Tatrana sa v piatom kole Corgoň ligy nevyznamenali. Len potvrdili, že ani v predošlých dvoch zápasoch, doma s Dubnicou a v Dunajskej Strede, nevyšli naprázdno náhodou. Lenže ich suchoty sú výsledkom hernej produkcie celého mužstva. A to hralo, vari len s výnimkou Petržalky, doteraz hlboko pod očakávania a zrejme aj svoje možnosti.

Dobre nehrajú, nevyhrávajú

Jedno české príslovie hovorí: "První vyhrání z kapsy vyhání." Akoby ušité na Prešovčanov. Po výhre v úvodnom kole v Petržalke nasledovali prehry v Senici a Dunajskej Strede, domáca remíza s Dubnicou a ostatná prehra s Banskou Bystricou. "Nielenže nevyhrávame, ale hlavne nám nejde hra tak, ako by mala, akoby sme si všetci predstavovali a želali," vyslovil názor po prehre s banskobystrickou Duklou jeden z kanonierov minulej sezóny, útočník Tatrana Ľuboš Belejík. Práve on otvoril gólový účet zeleno-bielych v Petržalke. Práve on bol ostatným prešovským strelcom do siete banskobystrických vojakov. "Zrejme tomu chýba väčšia verva, väčšie nasadenie, ktorými by sme mali kompenzovať to množstvo nepresných prihrávok, ktoré zápas čo zápas produkujeme. Skrátka, keď sa nedarí, mužstvo by to malo prelomiť bojovnosťou na hranici možností. To sa však u nás zatiaľ nedeje."

Už tretí raz naprázdno

Aj zápas s Duklou Banská Bystrica ukázal, ako Tatran zaostával za súperom v pohybe, tvorbe hry v strede poľa. Hostia spod Urpína si pohybom vedeli vypýtať prihrávky, nabehnúť do voľných priestorov, pričom vlastný stačili pokryť a udrieť v pravý čas do protiútokov. V príprave, pravda s inými súpermi, Prešov slušne kombinoval. Zdalo sa, že príchodom nových hráčov by sa mohla utvoriť v konkurenčnom prostredí kvalitná futbalová partia. Realita je však iná. "Určite to nie je tým, že by sme my hráči nechceli, nebodaj nemali záujem hrať dobre. Opak je pravdou. Naozaj, ani ja však neviem, čím to je, že sa nedokážeme chytiť. V prvých dvoch corgoňligových kolách sme dali aspoň nejaký ten gól. Potom sme však trikrát vyšli naprázdno. Máme to čoraz ťažšie a ťažšie. Neostáva nám iné než postaviť sa k tomu chlapsky a ako vravím, musíme sa zaťať, zabojovať na doraz. Azda takto sa nám podarí postaviť nepriazni osudu. Verím, že sa to zlomí už v najbližšom zápase v Nitre. Cez týždeň si všetci určite sadneme, niečo si povieme a dáme to dokopy tak, aby sme už konečne začali hrať taka ako sa patrí a ako sa od nás čakáva."

Nepočúva sa to dobre

Zvykom futbalistov 1. FC Tatran Prešov bývalo pozdraviť sa aj po nie najlepších výkonoch s najskalnejším jadrom fanúšikovského tábora zeleno-bielych. "Prešovfske čavargoše" ako sa označuje, však ukázalo, že vie nielen povzbudiť, ale aj dať najavo svoju nespokojnosť. V zápase s Duklou napríklad aj pokrikmi "my chceme futbal" či piskotom po často nevydarených akciách a o tom po záverečnom hvizde arbitra duelu ani nehovoriac. "Všelijaké pokriky sa veru ľahko nepočúvajú. O piskote škoda hovoriť... Naše výkony neboli dobré. Osobne som sa hanbil ísť k tejto skupine našich fanúšikov", priznal Ľ. Belejík. "Tiež som skoro nič neukázal. Všetci však musíme dvihnúť hlavy a všetko to zlé prelomiť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári