Neoznačená prekážka na rieke Poprad, ktorou je rozostavaná malá vodná elektráreň na Ružbašskej Miľave v katastri Nižných Ružbách (okres Stará Ľubovňa), stála v júli život mladého Bardejovčana. Jano Kokinda bol s priateľmi splavovať Poprad. Na turistických mapách aj na internete je rieka označená ako vhodná na splavovanie aj pre začiatočníkov. Jano Kokinda však až taký začiatočník nebol. Splavil napríklad aj vodácky atraktívnu alpskú rieku Soča.
BARDEJOV. Osudnou sa mu stala stavba malej vodnej elektrárne na Ružbašskej Miľave. Čln s tridsaťdvaročným Bardejovčanom sa v jej kanáli prevrátil a vodáka stiahol silný prúd vody. Priatelia, s ktorými splavoval, sa tento úsek rozhodli prejsť po súši. Člnu, v ktorom sa plavili, veľmi nedôverovali.
Jano, ktorý mal vodácke skúsenosti, sa rozhodol hrádzu splaviť, mal silné, obratné kanoe. Pri pohľade zhora však nevidel, že rieka Poprad sa tu prepadáva do hlbokého zrázu, v ktorom sa točí niekoľko tisíc kubických metrov vody.
Videli, ako sa kanoe prevrátilo
Priateľom povedal, že to nemôže byť nebezpečné. Veď v turistickej mape o prekážke nie je ani zmienka. Priatelia mu nebránili, stavba elektrárne nebola ohradená, nemala upozornenie na nebezpečenstvo či zákaz vstupu. Janov splav cez kanál aj pozorovali. Videli, ako sa s ním kanoe prevrátilo, i to, ako sa ešte raz vynoril.
Po Bardejovčanovi rozbehli hasiči zo Starej Ľubovne pátraciu akciu. No bezvýsledne. Telo Jána Kokindu vyplavil Poprad až na štvrtý deň. Deň predtým výdatne pršalo, takže hladina rieky sa zdvihla. Našli ho 300 metrov od miesta, kde sa stala tragédia.
Zvírenú vodu z brehu vidieť nemohol
"Nechápeme, ako je možné, že Poprad je označený ako splavná trasa, keď to tak nie je. V rieke je voda po kolená, až príde úsek pri Ružbašskej Miľave, kde sa zúži koryto na šesť metrov. Voda potom padá dvoj- až
trojmetrovou haťou pod 30-stupňovým zrázom do bazénu hlbokého sedem metrov. V tomto sifóne je 6 x 7 metrov, je to obrovský vír. Jano to však zhora nemohol vidieť. Keď sa s kanoe prevrátil, nemal žiadnu šancu prežiť. Hasiči tam pri pokuse vytiahnuť jeho telo hodili drevenú paletu. Rozlomila sa, akoby bola z papiera. Voda zomlela aj železné háky. A takýto úsek na Poprade nie je označený ako nebezpečný," rozhorčovali sa priatelia utopeného - Patrik Ličko a Majo Hudák. "Jano na to doplatil životom. My sa s tým nevieme zmieriť," podotkli. "Je len veľkou náhodou, že sa takáto nešťastná udalosť nestala už skôr."
Kamaráti: Jano nebol hazardér
Priateľov smrť Jána Kokindu veľmi zasiahla. "Nebol hazardér, nikdy nešiel do rizika. Doma na neho čakal dvojročný syn Félix," hovoria.
V presvedčení, že na Ružbašskej Miľave v neoznačenej rozostavanej malej vodnej elektrárni by mohli nájsť smrť aj ďalší ľudia, rozhodli sa podať podnet na políciu. Brat nebohého Tomáš Kokinda v ňom vyslovil podozrenie zo spáchania trestného činu.
Konateľ sa odvoláva na stavebné povolenie
Polícia vo veci konala v skrátenom konaní. Vypočula konateľa Obchodno-stavebnej spoločnosti, s. r. o. Košice-Šaca, ktorá stavbu realizovala. Jozef Vojáček povedal, že spoločnosť konala v zmysle stavebného povolenia. Stavbu neoznačili signálnymi znakmi, pretože k tomu neboli zaviazaní stavebným povolením. Vojáček podľa svojho tvrdenia nevedel o tom, že rieka Poprad je vodnou cestou.
Bol porušený zákon o vnútrozemskej plavbe
Polícia vypočula aj hlavného radcu Slovenskej plavebnej správy Jána Dunáka, ktorý je predstaveným pobočky Košice. Dunák uviedol, že v zmysle zákona o vnútrozemskej plavbe patrí rieka Poprad do kategórie vnútrozemskej vodnej cesty.
Zdôraznil, že v zmysle zákona o vodných cestách nemožno zriaďovať a prevádzkovať zariadenia, ktoré by mohli ohroziť zdravie alebo život osôb vykonávajúcich plavbu a zhoršiť alebo znemožniť plavbu: "Všetky plavebné prekážky vodnej cesty musia byť označené signálnymi znakmi a musia byť udržiavané v riadnom stave." Uviedol tiež, že zhotoviteľ stavby Malá vodná elektráreň Ružbašská Miľava porušil ustanovenie zákona o vnútrozemskej plavbe.
Pokúsili sme sa opäť získať stanovisko konateľa Obchodno-stavebnej spoločnosti, s. r. o. Košice-Šaca, Jozefa Vojáčeka. Najprv s nami hovoriť nemohol, lebo mal pracovné rokovanie. Neskôr už vo firme nebol. Poslali sme mu aj SMS, no neozval sa.
Polícia záležitosť vyhodnotila ako správny delikt
Polícia ešte v ten istý deň, ako vypočula Dunáka, problém s utopením Jána Kokindu uzavrela. Podozrenie zo spáchania trestného činu odmietla. Záležitosť vyhodnotila ako správny delikt. Tomášovi Kokindovi príslušník polície v Starej Ľubovni Karol Fuchs oznámil, že doriešiť záležitosť prináleží Štátnej plavebnej správe v Košiciach.
Rodina a priatelia Jána Kokindu nechápu, podali voči rozhodnutiu polície odvolanie.
Čo hovorí zákon
Sankcie za správny delikt
Sankciou za správny delikt (okrem priestupku) je pokuta, ktorú je možné uložiť v rozmedzí od 156 eur (5000 Sk) do 33 154 eur (1 milión Sk). Na konanie a rozhodovanie o uložení pokuty za iný správny delikt sa vzťahuje zákon o správnom konaní (správny poriadok).
Poznámka
Život človeka = správny delikt?
Splavovanie riek na nenáročnej vode je pôžitok. K takým patrí aj rieka Poprad. Pravda, ak nenarazíte na neoznačenú vodnú prekážku, akou je stavba malej vodnej elektrárne. Toto vás môže stáť život. Tak dopadol aj mladý Bardejovčan. Tridsaťdvaročný Jano Kokinda bol architekt. Mohol toho pre Bardejov, aj pre spoločnosť veľa urobiť. Mohol, keby.
Polícia neoznačenie signálnymi znakmi o nebezpečenstve na rieke Poprad vyhodnotila ako správny delikt. Správny delikt je v slovenskom práve zadefinovaný ako skupina činov, ktoré majú spoločného menovateľa, ktorým je protiprávne konanie, za ktoré sa ukladajú sankcie administratívno-právnou formou. Po lopate povedané, spoločnosť, ktorá stavbu elektrárne realizuje, môže na základe rozhodnutia Slovenskej plavebnej spoločnosti dostať pokutu.
Môže, ale aj nemusí. Slovenská plavebná spoločnosť sa ešte rozhodne, či realizátora stavby zoberie na zodpovednosť, lebo pri navrhovaných deliktoch sa to ponecháva na rozhodnutie poškodeného. Poškodeným podľa polície je v tomto prípade Slovenská plavebná spoločnosť, a nie rodina Kokindovcov.
Ak pri ceste autom prekročíte rýchlosť a zastaví vás polícia, zaplatíte za dopravný priestupok pokutu. Ak pri prekročení rýchlosti zabijete človeka, ste trestne stíhaný za zločin usmrtenia. Pri tejto logike je nepochopiteľné, že polícia neoznačenie vodnej stavby, následkom čoho prišiel o život človek, vyhodnotila ako správny delikt.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
