Prešovská mestská samospráva stále musí riešiť rozpočet. Investičnú výstavbu zastaviť nechce, no mestská kasa trpí suchotami. Do Prešova neprúdia peniaze z podielových daní v takom množstve, ako sa čakalo, chýbajú financie z predaja nákupných stredísk, ktoré sa samospráva rozhodla ponechať vo svojom vlastníctve, mesto má miliónové pohľadávky a čaká sa na verdikt o IPZ. Riešením by mohlo byť rozpustenie rezervného fondu, odklad splátky za Okružnú a čerpanie úveru. Mestské zastupiteľstvo o tom bude rozhodovať 24. septembra.
PREŠOV. Nedostatok peňazí. S týmto problémom sa v súčasnosti borí mestská kasa. Revidovaním plánu investičnej výstavby a rozpočtovými opatreniami sa už zaoberala mestská rada.
Prednosta: Vo výstavbe treba pokračovať
"Potvrdilo sa, že bude ťažké nájsť konsenzus pri škrtaní stavieb, teda zastavení investičnej výstavby," povedal prednosta Mestského úradu v Prešove Jozef Višňovský s dôvetkom, že v načatých stavbách by sa malo pokračovať.
"Prečo razantne nezastavíme investičnú výstavbu? Jednak každý má ambície, aby jednotlivé projekty pokračovali, a tiež je to dôležité v rámci efektivity. Dnes poslať stavebné firmy z rozostavaných stavieb preč znamená do budúcnosti navýšenie finančného objemu pre dokončenie týchto stavieb. Všetky škrtnuté stavby by sa okamžite presunuli do roku 2010 na dokončenie, lebo sú tam vložené investície."
Jedným z riešení by mal byť presun splátky za dokončenie Okružnej ulice na rok 2010. Višňovský považuje túto požiadavku za "logickú a normálnu", pretože napriek tomu, že si mesto odkrojí z koláča pre investičnú výstavbu na budúci rok, vyrieši to problém s aktuálnym nedostatkom prostriedkov.
Opozícia má obavy
Opozičná poslankyňa Andrea Turčanová (KDH) uviedla, že na mestskej rade bolo v rámci investičnej výstavby dokonca navrhnutých 16 navýšení peňazí a 3 nové stavby, čo však neprešlo. Obavy má najmä z vývoja príjmov z podielových daní. "V januári prišli tri milióny eur, v júni necelý milión. Len originálne kompetencie v školstve nás stoja 650-tisíc eur. Ak by tento trend pokračoval, mohli by sme si dovoliť platiť len školy a chod úradu," vyslovila svoju obavu.
Zdôraznila, že mesto má momentálne 3,15 mil. € (95 mil. Sk) nezaplatených pohľadávok, z toho takmer 1,5 mil. € (45 mil. Sk) po lehote splatnosti. "Náš poslanecký klub mal pripravený návrh úsporných opatrení v rámci jednotlivých kapitol. Toto sa však ani neprerokovalo," podotkla.
Úver je k dispozícii
Prednosta Višňovský však situáciu tak čierno nevidí. Potvrdil, že čísla sedia, ale dodal, že mesto fakturuje aj investičnú výstavbu.
"Pri schvaľovaní rozpočtu sme uvažovali o úvere vo výške 200 mil. Sk (6,64 mil. € ) práve na prefinancovanie stavieb. Plán investičnej výstavby je oproti minulým rokom zhruba dvojnásobný. My sme tento úver ešte neprijali, môžeme ho teda čerpať," vysvetlil prednosta.
Dodal, že v rezervnom fonde ostalo vyše 2,3 mil. € (70 mil. Sk). "Hovoriť teda o tom, že by mesto nebolo schopné splácať svoje záväzky, je nepravdivé," zdôraznil. Rozpočtové opatrenia sú však podľa jeho slov nutné aj preto, že mesto nepredalo nehnuteľnosti, ktoré zahrnulo do rozpočtu (malo ísť o príjem zhruba 1,66 mil. €/50 mil. Sk) a očakáva ďalšie výpadky z podielových daní.
Za IPZ asi mesto nedostane nič
Viceprimátorka Katarína Ďurčanská, členka klubu kresťanských demokratov a nezávislých, konštatovala: "Nie je to až také tragické. Nákupné strediská Dubník a Opál sme sa rozhodli nepredať, lebo si myslíme, že v krízovom období nie je dobré zbavovať sa takýchto lukratívnych nehnuteľností. Odpredať treba tie, ktoré nie sú prínosom."
Výnosy však podľa nej môže mať mesto z predaja prebytočného majetku. Z odsúhlaseného predaja garáží by to mohlo byť takmer 289-tisíc eur (8,7 mil. Sk), pri úspešnom predaji ďalších budov by príjem mohol dosiahnuť stotisíc eur. Ako zdôraznila, nepriaznivý vývoj rozpočtu ovplyvňujú ešte dva faktory. Dopady celosvetovej ekonomickej a hospodárskej krízy, s ktorými sa pri zostavovaní rozpočtu nerátalo, a situácia týkajúca sa spoločnosti IPZ pripravujúcej priemyselný park Prešov - Záborské. "Do IPZ investuje mesto zatiaľ zo svojich prostriedkov. V priebehu niekoľkých dní by sa malo vyjasniť, či mesto dostane peniaze z európskych zdrojov. V prípade, že nie, stane sa priemyselný park plným vlastníctvom mesta a následne ho môže buď predať, alebo prenajať," povedala viceprimátorka.
Podľa našich informácií nebude mať mesto z eurofondov preplatené za IPZ nič. V každom prípade to bude známe už na najbližšom zasadnutí mestského parlamentu 24. septembra, pretože 18. september je posledný dátum, dokedy môže ministerstvo financií uvoľniť zdroje.
Šetriť treba viac
Členka mestskej rady Mária Kusendová (Smer) potvrdila, že v súčasnosti v poslaneckom zbore i na úrade "nie je vôľa dohodnúť sa, ktoré akcie by mali byť vyškrtnuté". Na margo rozpustenia rezervného fondu a presunutia platby za Okružnú uviedla, že "pravdepodobne niet iného východiska". Zároveň však dodala, že stále "je potrebné hľadať ďalšie rezervy v mestskom rozpočte, a to v jednotlivých kapitolách mestského úradu".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
