Novovytvorenú parcelu získal vtedy vojenský dôstojník Ján Palisko kúpou od miestneho národného výboru. Odvtedy ich susedské spory naberajú na obrátkach. Nový sused Palisko sa sťažoval aj v Štrasburgu, súd prehral.
DRIENOV. Marta Slaninková tvrdí, že sa nemôže dovolať svojich práv. Roky spolu so susedmi trpia rôzne prehrešky pri susedskom spolunažívaní s novým majiteľom ich vyvlastnených pozemkov. Ten totiž medzičasom vystaval na kúpenom pozemku rodinný dom. Nemal však k nemu prístupovú cestu ani možnosť napojenia na kanalizáciu. Takmer 15 rokov dom neobýval, ten chátral. Rozhodol sa preto doň nasťahovať. Postavil vlastnú čistiareň odpadových vôd a od sestry si kúpil časť pozemku, aby sa dostal k domu.
A práve tieto skutočnosti sú najväčším jablkom sváru medzi susedmi. Odhliadnuc od rôznych hádok pre plot či previsiace konáre. „Čistiareň má neďaleko hranice s naším pozemkom. Vyčistenú vodu odvádza do trativodu. Moja záhrada je v tých častiach permanentne vlhká, ničí mi úrodu. A znečisťuje zdroj pitnej vody," rozhorčuje sa M. Slaninková.
Obec ho vraj uviedla do omylu
Ján Palisko sa bráni. Vraj ho obec pri kúpe uviedla do omylu: „Najprv mi pozemok predala s tým, že tam postaví aj prístupovú cestu. V roku 1993 však obec vyvlastnené pozemky vrátane prístupovej cesty predala pôvodným majiteľom. Ide o bývalé panské pozemky." Podľa neho nie je pravda, že znečisťuje zdroj pitnej vody: „Dal som si urobiť geologický prieskum, aké je tam podložie a či môže byť odvádzaná vyčistená voda do trativodu."
Cestu si vybudoval vedľa susedkinho domu
Ohnivko hnevu rozhorelo u M. Slaninkovej aj potom, ako J. Palisko začal užívať ako prístupovú cestu pozemok v tesnej blízkosti jej rodinného domu. „Ani pol metra od môjho domu má cestu, po ktorej chodí autom k svojmu pozemku. Praskajú mi steny, ničí sa betónový základ oplotenia. Pre neho žiadne normy neplatia, cestu by mal mať minimálne dva metre od môjho domu," nechápe správanie svojho suseda.
Ten oponuje, sám sa cíti poškodený. „Roky som dom nemohol užívať. Všetko chátralo, potrubie za 15 rokov zhrdzavelo. Nemal som sa ako dostať k domu. Sťažoval som sa na porušenie mojich ľudských práv. Po rozhodnutí štrasburského súdu v môj neprospech som rezignoval. Kúpil som od sestry trojmetrový pás pozemku, 150 metrov dlhý, a s nikým nechcem nič mať," reaguje.
Podľa neho nemusí mať dvojmetrový odstup od susedkinho domu. „Dom praská, lebo je starý. Pred tým, ako som postavil cestu, urobil som meter hlbokú drenáž, aby som jej nespôsobil škodu," vysvetľuje. M. Slaninková to však popiera: „To vôbec nie je pravda." J. Palisko je presvedčený, že suseda poškodzuje jeho: „Odpadové vody odvádza na môj pozemok. Jej dom na mojej strane nemá odkvapové žľaby. V zime tu visia veľké cencúle, ktoré ma môžu aj usmrtiť."
Starosta: Ja ich spor nevyriešim
Obaja susedia sa so svojimi spormi viackrát obrátili aj na starostu obce. Tam však nepochodili. Súčasný starosta Drienova Jozef Petro je presvedčený, že on nie je kompetentný na riešenie takýchto sporov. „Ako môžem ja rozhodovať v takýchto veciach? Musia sa buď dohodnúť, alebo obrátiť sa na súd," myslí si starosta.
Vyhnite sa sporom už pred výstavbou
Podľa stavebného zákona (č. 50/1976 Zb.) je stavbou aj prístupová cesta či chodník, ale aj čistiareň odpadových vôd a na ich výstavbu je potrebné povolenie (§ 43a ods. 3).
Vykonávacia vyhláška k tomuto zákonu (č. 532/2002 Z.z.) určuje v § 6 odstupy stavieb:
(1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
(2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
(3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
(4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností, v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.
(5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.
(6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie, táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.
(7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.
tim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
