PREŠOV. Marianna Grznárová má 68 rokov a za sebou viaceré zbierky básní, bábkové hry i knihy pre deti. Jej najslávnejším dielom je však kniha Maťko a Kubko, respektíve scenár k rozprávkovému seriálu Pásli ovce valasi.
Slovensko si pripomenula v Prahe
"Pracovala som ako vysunutá redaktorka denníka Ľud v Prahe, niečo ako parlamentný spravodajca. Avšak preto, že parlament zasadal len niekoľkokrát v roku, tak som tam robila všetko možné," povedala nám M. Grznárová, ktorá začínala ako novinárka.
V tom období napísala aj príbehy o jej najslávnejších postavičkách, valachoch Maťkovi a Kubkovi. "Pretože som kvôli zasadaniu parlamentu jedno leto nemohla odísť dovolenkovať na Slovensko, tak som sa s dcérou chodievala opaľovať do Rigerových sadov, kde bolo možné prestrieť deku. Tam som jej rozprávala príbehy, ktoré som vymýšľala, aby sme si troška pripomenuli Slovensko uprostred Prahy. Tak vlastne vznikli tieto rozprávky, ktoré som potom prepracovala na večerníčkový scenár."
Nebola no náhoda, úspech bol zákonitý
Čo bolo skôr? Večerníček či kniha? "Ťažko povedať. Vyrobili sa najprv večerníčky, ale pretože sa vyrobili z rozprávok, ktoré som použila neskôr v knižke, tak je to také niečo ako otázka, čo bolo skôr, či vajce, alebo sliepka. Nedopátrali by ste sa odpovede," vysvetlila Marianna Grznárová, ktorá sa priznala, že od začiatku očakávala úspech týchto rozprávok: "Áno. Znie to neskromne, ale čakala som to. Jednak som dlho premýšľala nad nejakou témou, ktorú by bolo možné označiť za národnú a treba povedať, že ovca je také naše národné zviera, však? A potom, pretože som študovala slovenčinu - a keďže som žila v Prahe - u literárneho teoretika Václava Černého i ďalších som si prečítala a naštudovala, že aby literatúra bola dostatočne nosná, tak musí byť dostatočne mýtotvorná. Takže to má také pozadie, až také sofistikované, aj keď to na prvý pohľad nemusí tak vyzerať."
Deti boli pripravené, spisovateľku nezaskočili
Marianna Grznárová sa v Prešove stretla s mladými školákmi. Na besede im "stopla" otázku o tom, čo ju inšpirovalo, lebo na ňu sa odpovedá zle, "ťažko a zložito". Iné otázky od najmladšej generácie fanúšikov Maťka a Kubka ju nezaskočili.
"Mali to pripravené. Skôr ma zaskočilo, ako ich učiteľka cielene vedie k láske k literatúre," podotkla spisovateľka, ktorá Prešov navštívila po dlhých rokoch.
Do štyridsiatky stopovala
Naposledy bola v Prešove ako študentka autostopom. "Do svojej štyridsiatky som stopovala. Až potom som si povedala, že už si ma nijaký šofér nemôže pomýliť s dvadsiatkou, tak som to vzdala," pousmiala sa M. Grznárová a objasnila aj dôvod svojej vtedajšej návštevy šarišskej metropoly: "Zoznámila som sa na Hviezdoslavovom Kubíne s milou rovesníčkou, ktorá tam bola s nejakým poetickým divadielkom. Povedala, Marianna, však skoč za mnou niekedy do Prešova. A ja som nemala od nápadu ďaleko k činom. Tak som prišla stopom, stihla som to dopoludnia. Vyrazili sme si na kúpalisko, pokritizovali sme tam baletky, aké majú krátke a krivé nôžky, prenocovala ma a ráno som išla nazad."
Obľúbených autorov má viacero
Ktorá slovenská kniha pre deti najviac zaujala tvorkyňu jednej z najznámejších rozprávok? "To je ťažké. Mám medzi kolegami viacero obľúbených spisovateľov. Práve čítam knihu Juraja Šebestu, ktorá je už síce pre adolescentov, ale zdá sa mi výborná. Prečítala som si knižku Tone Revajovej, tiež sa mi vidí dobrá. Východniarka Gabika Futová takisto dobre píše. Ťažko vybrať jednu najlepšiu. Mám v obľube knihy Dušana Dušeka, aj od Ruda Slobodu sa mi niečo pozdávalo. Mala som veľmi rada humor Kristy Bendovej. Nedokázala by som jednoznačne vybrať jednu knižku," dodala Marianna Grznárová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
