Centrálny mestský park rozdelil poslancov podobne, ako v roku 2007, keď tento plán niektorí považovali za mrhanie miliónmi. Aj tentoraz v mestskom parlamente odzneli rôzne názory na zmeny v územnom pláne. Kvôli navrhovaným zmenám koluje medzi Prešovčanmi petícia za zachovanie celistvosti územia pre park.
PREŠOV. Centrálny mestský park s rozlohou 16 hektárov bol plánovaný na sídlisku Sekčov na pozemkoch oproti Maxu a za Poliklinikou Reimanus. V územnom pláne bol definovaný ako plocha urbanistickej zelene. Komisia pre územný plán, výstavbu, dopravu a životné prostredie však predložila iný návrh a ten bol predmetom sporu na poslednom zastupiteľstve.
Návrh komisie
Spomínaná komisia zaviazala hlavného architekta mesta, aby zmeny zapracoval do územného plánu. Išlo o to, aby sa časť územia preklasifikovala na plochu areálovej občianskej vybavenosti. Inak povedané, bol by tam priestor na stavbu hotelov, obchodných a zábavných centier s pešou aj dynamickou dopravou až po Dilongovu ulicu, čím by sa spojilo centrum mesta so sídliskom. Túto zmenu a zároveň odsunutie plnenia uznesenia na august 2010 malo zastupiteľstvo schváliť. Ešte predtým sa však začala v poradí druhá petícia Zachráňme našu zeleň, ktorú zatiaľ podpísalo okolo tisíc Prešovčanov. Vychádzajú z obavy, že uprostred zelene vzniknú mrakodrapy, čo by schválenie zmeny umožnilo.
Výhrady poslancov
"Územný plán už mal byť pripravený podľa prijatého uznesenia, uplynulo osem mesiacov a teraz je záujem čosi odsúvať, ja s tým nesúhlasím. Som za to, aby sa toto územie ponechalo tak, ako je," povedala v rozprave Andrea Turčanová (KDH), inak aj jedna z aktivistiek petície. Dodala, že ak sa tam raz schváli plocha pre občiansku vybavenosť a investori prejavia záujem, park tam už nikdy nebude.
K jej názoru sa priklonil aj Vasiľ Janko (SDKÚ). "Pri takom návrhu sa vidina parku scvrkáva, odmietam, aby sa svojvoľne menilo to, čo už raz zastupiteľstvo schválilo. Keď tu niekto chce niečo meniť, kolaboruje so zlom, lebo chce kvôli peniazom ničiť životné prostredie. Ľudia petíciou potvrdili, že si to želajú," argumentoval odvolávajúc sa na prvú petíciu, ktorú podpísalo 4 406 občanov.
Protiargumenty
Člen spomínanej komisie a jeden z navrhovateľov zmeny Jozef Kužma (SDKÚ) argumentoval, že on nie je proti parku, ale chce, aby k nemu poslanci pristupovali seriózne. "Problém je v tom, že prirodzeným vývojom mesta musí dôjsť k prepojeniu centra cez kopec pri nemocnici na Sekčov, z ktorého rastie malé mesto. Život ukáže, že je nevyhnutné, aby mesto s mestom zrástlo cez hmotu a nie cez les," zdôvodňoval Kužma. Na okraj výkupu pozemkov ešte poznamenal, že by bolo od mesta seriózne, keby vykúpilo pozemky od občanov a až potom uvažovalo o parku. Zdôraznil pritom, že pôjde o 4,9 milióna eur a ak sa nepridá nejaký investor, náklady na park sa môžu vyšplhať až do hodnoty 66,3 milióna eur.
Igor Smolko (Smer) sa priklonil k jeho názoru dodávajúc, že park bez služieb občanom nebude vyhovovať. Do diskusie vstúpil Ľudovít Malaga (HZDS) s pripomienkou, aby si poslanci uvedomili, kde má mesto priority a či má na výkup pozemkov peniaze. Podľa jeho názoru je dôležitejšie vyriešiť dostatok hrobových miest na mestskom cintoríne.
Podobne nahlas zauvažoval aj Ján Čižmár (Smer), keď hovoril o lepšom efekte využitia peňazí, ktoré by sa museli investovať do pozemkov pod park. "Keď nebude strážený, kto tam bude chodiť? Možno sa stane aj nebezpečným, najmä v noci," poznamenal Čižmár.
Turčanová okamžite reagovala poznámkou, že v noci ľudia spia, ale cez deň nemajú matky na materskej kam chodiť s deťmi a pritom na Sekčove žije tretina obyvateľov Prešova.
Výmenu názorov uzavrel Anton Bidovský (nezávislý) poznámkou: "Ideme opačným smerom, namiesto toho, aby sme zeleň vytvárali, lebo jej máme v meste málo, je tu snaha voľnú plochu zastavať." Napokon hlasovali. Za návrh na zmenu a posun vykonateľnosti uznesenia o rok bolo len 11 poslancov, takže nebol prijatý.
Genéza
Mestský park
Centrálny mestský park je v územnom pláne už od roku 1985. Až doteraz túto myšlienku nikto nespochybnil, hoci k realizácii nepristúpil ani jeden z exprimátorov. Existuje už štúdia, ktorú financovalo mesto zo svojho rozpočtu.
V lokalite je len 30 percent pozemkov mestských. Ostatné patria súkromným vlastníkom, ktorí majú záujem o ich predaj. Podľa štúdie sa v parku ráta s vytvorením parkovej zelene, miest na relax, športovísk, vodných plôch, detských ihrísk, chodníkov aj cyklotrás.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
