Sympatická Američanka Jennifer Risperová bola draftovaná v 3. kole ženskej NBA tímom Chicago Sky. Práve z tohto klubu zamierila do Prešova.
PREŠOV. Na jej športovom raste sa výrazne podpísalo pôsobenie na Vanderbiltskej univerzite v Nashville, počas ktorého získala viacero ocenení. Jedným z nich je "Najlepšia obranárka roka 2009" od WBCA (Asociácia ženských trénerov basketbalu). Hneď od začiatku pôsobenia v tíme Prešova sa stala jeho oporou. Požiadali sme ju o krátky rozhovor.
Jennifer, aký bol hlavný dôvod, že ste sa rozhodli prísť na Slovensko?
"Ja a moja spoluhráčka z Vanderbiltu Christina Wirth, ktorá by mala prísť na budúci týždeň, sme chceli hrať spolu a tu sa naskytla takáto príležitosť."
Vedeli ste niečo o našej krajine predtým, než ste sem prišli?
"O Slovensku som nevedela nič. Vyhľadala som si základné informácie a pozrela som si mapu. Teraz už viem, že je to pekná krajina."
V čom vidíte rozdiely v podmienkach, aké majú basketbalistky v Amerike a na Slovensku. Dajú sa vôbec porovnať?
"V Amerike sú úplne iné podmienky. Všetko sa tam robí vo vysokej intenzite. Trénujeme dve až tri hodiny, robíme fitnes. Človek je po tréningu úplne vyčerpaný. Máme dobrých trénerov, dopodrobna sa venujeme každej hernej činnosti. Preto v zápase presne vieme, ako máme hrať a navzájom si herne veľmi dobre rozumieme."
V prvých štyroch zápasoch ste boli líderkou tímu. Cítite zodpovednosť za jeho výsledky?
"Myslím si, že áno. Prišla som sem vediac, že musím predviesť hru na vysokej úrovni. Je pre mňa dôležité byť dobrou spoluhráčkou, chcem hrať aspoň tak dobre ako doposiaľ. Cítim teda istú zodpovednosť, ale vedela som, že tu budem v takejto pozícii."
Ak by ste mali vyjadriť rozdielnosť medzi WNBA a slovenskou extraligou, ako by ste to opísali?
"Ženská národná basketbalová liga je ako olympiáda. Hrajú v nej najlepšie svetové hráčky a platia tu všetky rozdiely, o ktorých som už hovorila."
Čo sa vám podarilo absolvovať z mimošportových aktivít? Mám na mysli napríklad prehliadku pamätihodností alebo ochutnávku slovenskej kuchyne...
"Jedla som halušky. Chutili mi, ale je to veľmi sýte jedlo. Všetci ľudia v mojom okolí sú ku mne milí. Priatelia ma vzali na večeru aj do kina. Chcela by som navštíviť nejaký zámok a vidieť viacej z vašej krajiny."
Môžete nám prezradiť, čo by ste chceli dosiahnuť v basketbale?
"Everything I do is for God - všetko robím pre Boha. Ak si Boh želá, aby som hrala ešte rok, alebo päť rokov, potom to tak bude. Ak mi Boh otvorí dvere do WNBA, budem tam hrať. Teraz môžem povedať toľko, že si jednoducho želám hrať basketbal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
