Mesto Prešov v spolupráci s Galériou Átrium zorganizovalo už tretí plenér profesionálnych výtvarníkov z družobných krajín Poľska, Maďarska a Ukrajiny. Tentoraz však nebolo ústrednou témou mesto, ale národná kultúrna pamiatka Solivar.
PREŠOV. Vyvrcholením plenéru bola vernisáž výstavy v Galérii Átrium, na ktorej sa popri desiatkach Prešovčanov zúčastnili aj štátni a samosprávni predstavitelia spomínaných krajín. "Solivar ako pamiatka je miestom, kam výtvarníci patria a ja som rád, že ju zvečnili na svojich obrazoch," povedal majiteľ galérie Andrej Balenčin.
Výtvarníci po jednom z obrazov darujú mestu aj galérii, ostatné diela sú predajné. Kurátorka výstavy z Prešovskej univerzity Edita Vološčuková na vernisáži zdôraznila, že pre plenéristov je zložité prísť do cudzieho prostredia na 10 dní, zoznámiť sa s témou a ešte ju aj spracovať. "Vytvorili zaujímavé diela, použili viaceré techniky, ako sú maľba, kresba, grafika, tlač z hĺbky a podobne. V dielach rozohrali solivarský príbeh."
Zaujala ich architektúra
Maďarská grafička Anna Z. Erdei, ktorá má rumunský pôvod, nebola v Prešove prvýkrát. Nikdy sa však nezúčastnila na plenéri a nevidela Solivar. "Rada zobrazujem veľké priestory a hĺbku, preto bol pre mňa gapeľ a celá technika ťažby soli fascinujúcim námetom," uviedla na vernisáži. Ako techniku si zvolila kresbu uhlíkom.
Jej krajan, mladý výtvarník István P. Vikár, sa venuje najmä tlači z hĺbky alebo práci s grafickou technikou mezzotinta. "Zaujala ma konštrukčná stránka gapľa, dokonale prepracovaná. Tiež veľké nádrže so soľou, ale predovšetkým prírodný materiál - drevo a soľ." Dodal, že v ňom ostalo veľa dojmov a nápadov, na ktorých bude ešte doma pracovať.
Rozohrali príbeh
Poľský maliar Robert Hübner rád maľuje ľudí a vytvára epické príbehy. Páčili sa mu však všetky objekty Solivaru, očarila ho architektonická línia, ale v historických budovách hľadal aj duše pre príbeh. Na jednom z obrazov zvečnil svoje predstavy. Kolotoč s prácou koní, ktoré v gapli chodili okolo ťažného zariadenia a ťahali z podzemia kožené vaky so soľankou. Použil olej, akryl a maľbu. Pre Prešovčanov nie je tento autor z Libuszi neznámy. Viackrát už vystavoval aj v Šarišskej galérii.
Zvečnil aj ducha Solivaru
Reštaurátor a výtvarník Waclaw Jagielski pricestoval z Noweho Saczu. Keď si prezrel areál, nevzal do ruky štetec ako jeho kolegovia, ale pero. Napísal epitaf pre solivarskú vežu, ktorá spolu so skladom soli zhorela v roku 1986. Kedysi najimpozantnejší objekt je dnes ruinou. Jagielski ho namaľoval aj s vpísaným epitafom, čím vznikla reflexia obrazu a básne. "Určite sa tu vrátim. Chcem ešte namaľovať četerňu s veľkými kaďami na soľ, ale aj ďalšie objekty, ktoré vidím aj okom reštaurátora," poznamenal. Namaľoval tiež sériu takmer abstraktných miniatúr kombinovanou technikou. Medzi nimi aj dobrého ducha Solivaru.
Ukrajinského autora Lászlóa Magyara areál neohromil. Soľné bane, aj keď trochu iné, dôverne poznal zo svojho rodiska. "Rád maľujem krajinu, preto som ostal pri týchto námetoch," povedal výtvarník, ktorý je návštevníkom galérie dobre známy. Zúčastnil sa totiž viacerých plenérov. Vo svojich olejomaľbách zachytil exteriér areálu, ako je kostolík, klopačka a zvonica.
Všetci umelci sa zhodli v tom, že areál je unikátnou pamiatkou, v ktorom by mohlo byť kultúrne centrum, kde by radi vystavovali. Výstava v Galérii Átrium potrvá do 28. októbra a potom sa presunie do Košíc.
Inšpiratívny Solivar. Zľava Robert Hübner, Waclaw Jagielski a László Magyar.
Foto: ako
Plenér. V Prešove reprezentovali tri susedné krajiny.
Foto: ako
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
